Poetoterapia
Poetoterapiu rovnako ako aj paremiologickú terapiu, rozprávkoterapiu, atď. považujeme za organickú súčasť biblioterapie (Majzlanová 2014, s. 4). Pracuje sa v nej s prevažne veršovaným poetickým literárnym textom a aj keď rozpoznávame aj lyrizovanú prózu, v poetoterapii sa pracuje najmä s lyrickou poéziou s určitými charakteristikami. Tieto sú svojou podstatou oveľa bližšie k hudbe a muzikoterapii (Svoboda 2007, s. 19) ako sú ostatné druhy biblioterapie, ktoré sú založené na časovej postupnosti udalostí a deji (epika), prípadne dialógoch (dráma). Pre ďalšie detaily terapeuticko-výchovnej práce v rámci poetoterapie, vrelo odporúčame čitateľa na diela Poetoterapie (2007) a Poetoterapeutika (2014) spomínaných dvoch autorov, pretože tu k téme uvádzame iba základné informácie.
Poézia je prezentovaná vo veršoch, ktoré majú primárne sprostredkovať emocionálny zážitok. Veršovanie je ústredným princípom poetickej tvorby. Bez ohľadu na to, že existujú aj básne v próze, veršované dielo vyžaduje brať zreteľ na zvukovú podobu jazyka (Kulka 1990, s. 325). Aj keď báseň čítame v duchu, uvedomujeme si jej slovný rytmus a pôsobí na nás farbou svojich slov, čo umožňuje ľahšie preniknúť do srdca percipienta.
Pre poéziu je častokrát charakteristická podvedomá, do značnej miery intuitívna práca s rýmom, rytmom, zvukomaľbou a ďalšími poetickými atribútmi viazanými na hudobné charakteristiky. Básne a hudba majú mnoho spoločného a vo svojej podstate je veľmi ťažké oddeliť poéziu od hudby. Hudba je častokrát vhodnou kulisou k poézii. Umocňuje jej účinok. Spoločné zvukové a sémantické štruktúry, frekvencia, intenzita, dynamika, farba a harmónia ľudského hlasu, ktoré nielen prenášajú informáciu, ale pri vhodnom výbere literárneho diela svojou špecifickou estetikou a harmóniou aj liečia, pretože pôsobia predovšetkým na emócie, rýchlo prechádzajú od fabuly k obsahu, od rozprávania k výpovedi a od imaginácie k senzuálnemu zážitku. Vokalizovaná hudba je vlastne zhudobnelá poézia a ak je poetoterapia hrou, jej účinky sa znásobujú (Svoboda 2007, s. 15-16, s. 20, s. 39, s. 165).
V tejto súvislosti je iste zaujímavá informácia, že pôvodné slovo therapeia označovalo súhrnne terapiu tancom, spevom, básnením, dramatickými a inými formami umenia, keď v metaforickom príbehovom vyjadrení bol Asclepius – boh zdravia – synom boha Apolóna, ktorý bol patrónom básnictva. Lekárstvo a umenie boli vždy historicky vždy previazané a pôvodný význam slova therapeia zahŕňal aj pedagogický rozmer (Svoboda, s. 13-14).
Autorka Waltraud Guglielmi vo svojom článku Agyptischen Literatur (1996) poskytuje odkazy, ktoré naznačujú, že mnohé staroegyptské náboženské texty boli určené viac na to, aby boli skandované alebo spievané, ako na čítanie a podľa Michaela H. Thauta (2015) vtedajší Egyptskí kňazi-lekári nazývali hudbu „fyzikou pre dušu“.
Podobne Stiebitz (1957) v súvislosti s poetoterapiou uvádza zaujímavý historický údaj týkajúci sa starovekého Grécka, podľa ktorého „grécka lyrika, ktorá má zárodky v dávnej folklórnej gréckej poézii, bola až do doby helenistickej* prevažne spojená s hudbou, teda spevom s doprovodom na hudobnom nástroji a často tak aj s rytmickým pohybom (tancom), kde básnik bol súčasne aj hudobným skladateľom, často sám aj výkonným umelcom a ak to bolo potrebné, aj choreografom.“ (s. 9)
Až za helenistickej doby podľa tohto autora, nadobudlo prevahu jednoduché prednášanie a čítanie, aj keď sa popri čítanej lyrike stále udržiavala, zvlášť pre kultovné a slávnostné potreby aj lyrika spievaná (s. 9). Rimania napríklad nemali ani názov pre označenie básnika, vypožičali si ho od Grékov (poet z gr. poiétés = „tvorca“) a nemali ani slovo pre pojem „báseň“ (s. 8). Poézia začala vznikať až vtedy, keď v spoločnosti opadol záujem o veci verejné a charakteristickou sa stala apolitickosť a snaha o útek do súkromia (s. 9).
Caroll (2005) tento súkromný priestor určený v staroveku pre poéziu ešte prepája s transcendentálnym rozmerom, keď uvádza, že v Číne sa napríklad slovo poézia zapisuje dvomi znakmi. Jedným je znak pre slovo „slovo“ a druhým je znak pre slovo „svätyňa“. Akoby tým autor chcel zvýrazniť všeobecne platný rozmer – ľudské bytosti navzájom cez zvnútornené obsahy prepájajúci – transcendentálny rozmer poetického rozjímania.
Senzuálna výpoveď, pocity, emócie a nálady vyjadrené v esteticky usporiadaných zvukovo/jazykových tvaroch vyvolávajúce pocit vnútornej harmónie sú v popredí. Zvuková podoba jazyka, zvukomalebné slová, rytmus a rým, melódia, harmónia v básňach a prirodzene prítomné akustické charakteristiku ľudskej reči a to aj pri neverbalizovanom čítaní, vyvolávajú v jedincovi špecifické obrazy a zážitky = maľovanie obrazov (imaginácia) slovom, ktoré odrážajú jeden z najintímnejších spôsobov dialógu človeka samého so sebou.
Podľa Hall (1960) sa rytmus „považuje za tlkot slov, repetíciu určitých zvukov – a toto opakovanie má hypnotickú kvalitu napomáhajúcu k vytváraniu tajomných priestorov a mostov vedúcich k podvedomiu odkiaľ báseň vytryská“ (in Svoboda s. 40). To umožňuje nielen rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych zručností a osobnostný rast a terapeutické, ale aj preventívne a rehabilitačné účinky poetoterapie.
Sémantickú informačnú a hudobnú zvukovú rovinu poetickej výpovede je veľmi ťažké porovnávať a oddeľovať účinky jednotlivých zložiek pri ich pôsobení na individualitu človeka. Svoboda vo svojej už spomínanej publikácii z roku 2007 (s. 16) venovanej poetoterapii, cituje autorku Lukasovú (1999), podľa ktorej sa vďaka spomínaným atribútom v strede poetoterapeutického snaženia nachádza duchovná dimenzia človeka a s ňou celé naše zápasenie, opytovanie, hľadanie a túžba po zmysle bytia, ktoré zároveň umožňuje hlbšie porozumenie vlastnému bytiu a hodnotám.
Ako uvádza Číková (in Majzlanová, s. 16) – pokiaľ ide o čitateľské záujmy – je celkom bežné, že väčšina ľudí o poéziu nemáva záujem, ale keď sa tomu vďaka správnemu vedeniu otvorí a dovolí si začať sa poéziou zaoberať, otvára sa jej zdroj o ktorom potom hovoria, že im to veľa dalo a ani netušili, že na básne sa môžu pozerať aj inak ako to robili doteraz. Podľa Svobodu by mala byť poetoterapia hlavne relaxačná činnosť, hra s hláskami, slovami, zvukom a rytmom, ktorá má byť nezáväzná, zábavná, tvorivá radosť a vedomie iného bytia ako je všedný život a tým je liečivá.
Mnohé techniky, inšpiratívne postupy a návody ako poetoterapeuticky pracovať uvádza Svoboda na konci svojej už spomínanej publikácie z roku 2007. Podobne sú užitočné zoznamy básní k jednotlivým témam, ktoré uvádza Majzlanová v závere svojej publikácie Poetoterapeutika z roku 2014. Rovnako dobre možno v rámci poetoterapie pracovať aj s textami piesní (= zhudobnené básne). Okrem spievaných piesní sú na Slovensku veľmi dobre známe aj niektoré spievano-recitované, ako napríklad Ľúbim ťa v intepretácii Michala Dočolomanského a Evy Kostolányiovej (dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=55iTI-L_HFM) alebo Klíč pro štěstí v skvelej interpretácii Marie Rottrovej a Jiřího Bartošku Uvádzame vlastné skúsenosti z cvičenia s testami piesní, ktoré malo ambíciu prekonať predsudky nezáujmu o poéziu a aj sa to tak podarilo.
Ako konštatujú vyššie spomenutí autori, tak aj naša vlastná skúsenosť potvrdzuje, že máloktorý človek, keď je priamo vyzvaný na písanie básní ako nástroja na zdieľanie a vyjadrovanie vlastných myšlienok alebo emocionálneho stavu prostredníctvom básní, sa na to podujme. Je bežné, že väčšinou je problém si spomenúť na svoju obľúbenú báseň a osoba často tvrdí, že vlastne ani žiadnu nemá. Keď však ponúkneme informáciu, že piesne sú vlastne zhudobnené básne, pomáha to ľahko si spomenúť napríklad na „Text piesne, ktorá ma robí šťastným“ a pracovať s jej obsahom.
Informácie o tomto cvičení, ktoré sme použili na úplnom začiatku svojho pôsobenia na Katedre liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v akademickom roku 2018/2019 na vyučovacom predmete biblioterapia so študentami 1. ročníka denného magisterského štúdia študijného programu liečebná pedagogika a odvtedy ho opakovane uplatňujeme aj v ďalších ročníkoch, a ktoré študentom prinieslo obohacujúce vhľady týkajúce sa ich vnútorného sebaspoznávania a práce s vlastnými emocionálnymi obsahmi, ako aj nádherný zvukovo synergický zážitok „jednoty skupiny v individuálnej rozdielnosti jej členov“ pri vyzvanom spoločnom speve súčasne naraz všetkých jednotlivých textov piesní, ktoré ich robia šťastnými.
Príklad cvičenia – zadanie <<<, metodika a popis výsledkov <<<
Ako uvádza Majzlanová (1987 in Müller) pri individuálnom alebo skupinovom zdieľaní zážitku možno vypovedať o sebe a svojom kontakte so svetom prostredníctvom myšlienok básnika alebo cez vlastnú tvorbu, ktorá primárne nie je určená na uverejnenie. Caroll (2005) však napríklad vo svojom článku popisuje pozorované jednoznačné prehĺbenie terapeutického účinku z písania poézie pacientami s onkologickým ochorením v prípade verbálnej expresie vlastného napísaného textu.
Nikoho však nemožno do takejto verbálnej expresie nútiť a preto Svoboda upozorňuje, že aby takéto spoločné zdieľanie vôbec mohlo nastať, je potrebné venovať dostatočne veľa času rôznym úvodným zábavným rozohrievacím warm-up technikám (s. 83 a nasl.), ktorých vo svojej publikácií uvádza niekoľko a ktoré obľubujú rovnako deti ako aj dospelí.
Pri záujme o písanie kvalitných veršovaných textov v slovenčine určených na uverejnenie odporúčame čitateľa na dielo Jozefa Urbana Utrpenie mladého poeta z roku 1999 (mimochodom autora textu na Slovensku veľmi známej piesne Voda, čo ma drží nad vodou), ktorý formuluje pravidlá pri písaní básní určených na uverejnenie. Týkajú sa aj písania voľných veršov, pretože ako uvádza autor „podstata vždy bola myšlienke, čo je dôležité prostredníctvom básne alebo rýmovaného prozaického textu vypovedať (účel) a ktorú má básnická forma podporiť.“ (s. 60)
Autor Caroll (2005) napríklad uvádza, že ľudia sa často v extrémnych situáciách venujú písaniu veršov, napríklad New York Times z októbra 2001 zdokumentoval, že po útokoch na Svetové obchodné centrum sa ľudia utešovali – a jeden druhého navzájom – poéziou takmer bezprecedentným spôsobom. Vznikli improvizované pamätníky často koncipované okolo básní, básne sa vyskytovali vo výkladoch obchodov, v autobusoch, parkoch a všelikde inde… Niektoré zážitky sa ukazujú také veľké, že sa zdá, že je potrebné prekročiť bežný jazyk a to je práve príležitosť pre básnenie. Svoboda vo svojej publikácii venovanej poetoterapii cituje napríklad Ruth Lisy Schechter, ktorá poetoterapiu úspešne aplikovala ako podpornú metódu liečby pri pacientoch trpiacich následkami znásilnenia, incestu a domáceho násilia (2007, s. 51).
Na Slovensku sa poetoterapia vyučuje ako súčasť predmetu biblioterapia v rámci študijného programu liečebnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v Českej republike ako súčasť univetzitných programov speciální pedagogiky na univerzitách v Olomouci a v Prahe. V USA existujú Národná spoločnosť pre poetoterapiu a Medzinárodná federácia pre biblio/poetoterapiu, ktoré formulovali odporúčané pravidlá pre výkon poetoterapie dostupné na stránkach https://poetrytherapy.org/ a príslušné vzdelávanie https://ifbpt.org/.
Použitá literatúra:
Caroll, Robert. 2005. Finding the Words to Say it. Healing Power of Poetry. In Evidence Based Complementary and Alternative medicine, vol. 2 (2), p. 161-172. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1142208/
Guglielmi, Waltraud. 1996. Aegyptishen literatur. (Ed. Loprieno). ISBN 0-069-80067-1
Kotrbová, Kvetoslava. 2023. Cvičenia pre prácu s básňami. In Biblioterapia. Prednášky a cvičenia pre študentov študijného programu liečebná pedagogika. Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra liečebnej pedagogiky, akademický rok 2018/2019, letný semester, aktualizované v súvislosti s projektom Erasmus+ „Prototyp učebnej pomôcky na biblioterapiu“ 11. júna 2023.
Kulka, Jiří. 1990. Psychologie umění (obecné základy). Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 435 s. ISBN 8004236944
Stiebitz, Ferdinand a kol. 1957. Římská lyrika. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění. (bez ISBN)
Majzlanová, Katarína. 2014. Poetoterapeutika.Bratislava: Vydané vlastným nákladom. 106 s. ISBN 978-80-8153-035-7
Svoboda, Pavel. 2007. Poetoterapie. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, 2007. 190 s. ISBN 978-80-244-1682-3
Thaut, H. Michael. 2015. Music as therapy in early history. Progress in Brain Research, Vol 217, DOI: 10.1016/bs.pbr.2014.11.025
Urban, Jozef. 1999. Utrpenie mladého poeta. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 156 s. ISBN 80-220-0951-2
Poďakovanie:
Touto cestou ďakujem akustickému fyzikovi Johnovi Stuartovi Reidovi z Veľkej Británie, ktorý sa dlhodobo zaoberá terapeutickými účinkami zvuku (podrobnejšie informácie v slovenčine viď napríklad na https://ortopedickymagazin.sk/terapia-zvukom-rozhovor-s-vedcom-v-odbore-akustickej-fyziky-johnom-stuartom-reidom/, v angličtine na https://cymascope.com/) a mali sme možnosť sa spoznať a v rokoch 2020-2022 vzájomne spolupracovať v rámci medzinárodného projektu Erasmus+ „Komplexný multiprofesionálny prístup k liečbe pacientov s využitím menej frekventovaných metód“ v rámci kľúčovej aktivity Strategické partnerstvá pre inovácie (viac informácií na www.acuclinic.eu) za vyhľadanie a poskytnutie informácií k tomuto článku o pôvodnej syntéze slovesného, hudobného, tanečného a medicínskeho umenia z cenných zahraničných informačných zdrojov. Ďakujem, že sme sa stretli a teším sa nášmu vzácnemu priateľstvu. Tiež ďakujem doc. PhDr. Milošovi Šlepeckému, CSc. za zaujímavé informácie o ich spoločnej poetoterapeutickej práci spolu s autorkou O. Číkovou, kolegom J. Lehotským a ďalšími kolegami v zariadení psychiatrickej starostlivosti na Slovensku v 70. rokoch minulého storočia, ktorú sme tu vďaka tejto našej spoločnej komunikácii mohli odcitovať.
Autorka príspevku:
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 12. júna 2023.
Neprešlo jazykovou úpravou!
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová Kvetoslava. 2023. Poetoterapia. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/poetoterapia/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
* Pozn. aut.: Cca 323 pred Kr. – 33 po Kr.
