Rozprávkoterapia
Rozprávkoterapia ako súčasť biblioterapie je jednou z pomerne dobre rozpracovaných oblastí. Sú k dispozícii svetoznáme diela autorov, ktorí sa zaoberali terapiou pomocou rozprávok, ako sú Za tajemstvím pohádek od Bruna Bettelheima (1975-6), Psychologický výklad pohádek od Marie Louise von Franz (1986) alebo Ženy, které běhaly s vlky odClarissy Pincoly Estés (1992-5). Ďalšie vzácne diela, ktoré odporúčame naštudovať, uvádzame v zozname odporúčanej vedeckej a odbornej literatúry.
Je známy výrok Bruna Bettelheima, ktorý sa výchovne a terapeuticky venoval deťom s ťažkými zdravotnými oslabeniami a zistil, že keď sa pri svojej práci sústredil na to, aby deti vychovával tak, aby im život dával zmysel, žiadnu ďalšiu zvláštnu pomoc nepotrebovali. Tiež aj to, že keď sú deti malé, túto schopnosť nachádzať a rozvíjať zmysel vo svojom vlastnom živote im najlepšie sprostredkúvajú ľudové rozprávky. Z modernejších rozprávok a príbehov tie, ktoré vďaka použitým umeleckým jazykovým prostriedkom dosiahli schopnosť odovzdávať zároveň zjavné aj skryté významy (s. 11 a nasl.).
Konštatoval tiež, že „je liečivejšie si nechať rozprávku vyrozprávať, ako si ju iba čítať alebo nechať čítať“ (s. 37), čo zdôrazňuje dôležitosť medziľudského kontaktu a priamej komunikácie s deťmi aj v dnešnej modernej dobe.
Väčšina ľudových rozprávok vznikla na základe skutočných životných skúseností našich predkov, ktoré boli zvládnuté a pre poučenie ďalších generácií prenášané do budúcnosti. Používaný symbolický jazyk, ktorý oslovuje dušu a najhlbšie emócie, kde aj vďaka použitým menám hlavných postáv sú prezentované obsahy skôr typické, ako konkrétne a ľahko si na ich mieste možno predstaviť seba, alebo niektorého člena rodiny. To napomáha identifikácii sa s hrdinom v bezpečnej vzdialenosti (kedykoľvek sa od neho možno oddeliť s tým, že jeho príbeh je predsa len iný, čo ponecháva slobodu tvorivej manipulácii s vlastným životným príbehom).
Na rozdiel od iných príbehov sú v rozprávkach hlavné postavy jednoznačné (dobré alebo zlé, čierne alebo biele), čo uľahčuje orientáciu v mnohoznačnosti, pestrosti a viac dimenzionálnosti okolitého sveta. Predkladaný dej aj postavy sú komunikované špecifickým poetickým a metaforickým jazykom, čo rozvíja estetické cítenie a pocit harmónie. Na rozdiel od mýtov rozprávka vždy končí dobre, čo napomáha k udržiavaniu nádeje a dôvery vo vlastné sily, schopnosti, ktoré môžu byť rozvíjané. Skryté významy by v terapii nemali byť nikdy odhaľované privčas, malo by sa počkať kým na ne pacient alebo klient nedozreje, aby im porozumel sám. Skryté aj zjavné významy,s ktorými počas terapie tvorivo narába (či už vo svojich vlastných predstavách, alebo prostredníctvom iných tvorivých aktivít), sú tou bázou, z ktorej sa potom napokon môže sformovať liečivá zmena.
Uvádzame kazuistiky s príkladmi terapeutickej práce s rozprávkami u dospelých poskytnuté kolegyňou Mgr. Katarínou Šurdovou, za ktoré veľmi pekne ďakujeme. Tiež sa možno inšpirovať príkladmi zadaní pre cvičenia, ktoré citujeme nižšie.
Kazuistiky <<<
V obidvoch príkladoch ide o využitie existujúcich textov rozprávok. Takáto práca v pomáhajúcich profesiách predpokladá oboznámenie sa s príbehom obsiahnutým v rozprávke, ktorý preferuje klient, podľa možnosti s takým, ktorý je s najväčším emočným nábojom pre klienta. Iste nemusíme pripomínať, aké je dôležité v prípravnej fáze zisťovanie čitateľských a iných záujmov klienta, ako aj dobré poznanie jeho aktuálnych vývinových výziev a potenciálu, či už ide o individuálnu prácu, alebo prácu v skupine. Je celkom bežnou technikou biblioterapie dokončovanie/dotváranie iného konca rozprávok, alebo príbehov ak je to potrebné.
Niekedy však vhodná rozprávka jednoducho nie je k dispozícii, alebo je potrebné existujúcu rozprávku špecificky upraviť na terapeutické účely (viď napríklad už upravené, obsiahnuté v publikáciách Gerlinde Ortner, Nossrata Peseschkiana a ďalších).
Čiastočný návod ako a prečo pri tom pracovať s jazykom a na čo popritom ešte treba dbať pri písaní rozprávkového textu, ktorý je určený na terapeutické účely, možno nájsť napr. v diele Vladislava Babku: Slovo ako nástroj v terapii.
Terapeut však môže klienta vhodne volenými otázkami nabádať, aby si takú liečivú rozprávku s jeho pomocou vytvoril aj sám. Pripájame návod ako utvoriť rozprávku spoločne s dieťaťom, za ktorý opätovne vďačíme kolegyni Kataríne Šurdovej a workshopu Slovenskej spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu: Liečivá sila rozprávok, 27. 5. 2023, na ktorom ho poskytla.
Použitá literatúra:
Bettelheim, Bruno. 1975, 1976. Za tajemstvím pohádek. (Preložila Lucie Lucká 2000, 2016). Praha: Portál, 2017. 416 s. ISBN 9788026211723
Kotrbová, Kvetoslava. 2023. Cvičenia pre prácu s rozprávkami. In Biblioterapia. Prednášky a cvičenia pre študentov študijného programu liečebná pedagogika. Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra liečebnej pedagogiky, akademický rok 2020/2021, letný semester, aktualizované v súvislosti s projektom Erasmus+ „Prototyp učebnej pomôcky na biblioterapiu“ 15. júna 2023.
Šurdová, Katarína. 2023. Materiály z workshopu Liečivá sila rozprávok 27.5.2023. (archív autorky)
Autorka príspevku:
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 14. júna 2023.
Neprešlo jazykovou úpravou!
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová Kvetoslava. 2023. Rozprávkoterapia. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/rozpravkoterapia/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
