Popis
Terapeutické problémy/ciele/prostriedky: rodinná terapia, vzťahy v rodine, vďačnosť, spomienky
Odporúčaná veková skupina: 20+
Sekundárna cieľová skupina: členovia rodiny
Forma práce: skupinová, individuálna
Stručný obsah diela:
Ako stopy v snehu / Mamin mrežovník (str. 29):
„Nedeľné obedy zdobieval…
A bol vzácny
Jak tvoje ruky, mama,
Dnes už ten koláč
Vonia iba v básni.
A spolu s tebou odišiel do neznáma.
Hľadievam občas spoza jeho mreží
A hádam, za čo a kto ma to chce trestať.
Hľadím a hľadám.
A môj čas ticho sneží.
Sneží a sneží,
Akoby nechcel prestať.
A iba občas napovie
i mne i mojej básni:
„Živé sa bráni, ako vie.
Čo bolo, to raz nebude.
A tak má človek v osude
mriežku. Tú, za ktorou
kedysi býval šťastný…““
Milan Rúfus (1928 – 2009) bol presvedčený, že jeho „osobným testamentom“ bude kniha Báseň a čas (verše do nej písal v roku 2004). Výpoveď mu bolo dopriate rozšíriť ešte zbierkou Vernosť (písaná v roku 2006). Básňami, zhrnutými pod názvom Ako stopy v snehu sám uzavrel tento knižný triptych (písané v roku 2008). Poslednou menovanou knihou sa neuzavrel len triptych, ale aj celé básnikovo dielo. Milan Rúfus zomrel mesiac a deň po jeho 80. narodeninách, a to 11. 1. 2009.
Trojica kníh má spolu 123 básní, totožný počet strán, jednotný vizuál (s odlišnou farbou prebalov), v elegantnom vydaní Slovenského spisovateľa. O výtvarnú výpravu sa postaral Ivan Pavle. Jeho charakteristické expresívne maľby dopĺňajú aj intímnejšie perovky pomedzi jednotlivé básne. V maľbách i kresbách Pavle pojednáva figurálnu tematiku. V jeho podaní figúry nie sú ľúbivé, miestami sú preexponované – mierne deformované, akoby trochu surreálne, trochu nedopovedané. Prepletajú sa s viacerými symbolmi a odkazmi na kresťanskú vieru. A to úplne koreluje s básnickou výpoveďou, ktorú ilustrujú. Trochu surreálne, ale silné Človečenstvo možno čítať i z Rúfusových veršov. Zároveň hlbokú vieru v Boha a dobrovoľnú odovzdanosť. A ešte obrovskú pokoru.
Vzhľadom na obdobie vzniku básnického triptychu, majú Rúfusove verše i jednotlivé básne výrazne rekapitulujúci charakter. (Ako sám píše, s. 36: „Nekapitulujem. Rekapitulujem.“) Okrem čakania (neznámeho?) nadchádzajúceho, je však v nich veľa spomienok na detstvo a dospievanie, na ľudí a zážitky, na pozitívne a plodne prežitý život. Na veľké i malé radosti. Ale hlavne na tie malé a zároveň najdôležitejšie… Miestami je výpoveď osobná, miestami univerzálna. Múdrosť starca. Ani v očakávaní posledných dní, nie je z kníh cítiť smútok. Ale nostalgia tam je. (Možno by som to vnímala ešte silnejšie a omnoho smutnejšie, keby som knihy čítala, nachádzajúc sa sama v neskoršej fáze života.) Rodinu som vybrala ako ďalšiu tému autorovho triptychu, ku ktorej sa často v básnických úvahách vrátil.
Okrem matky, venoval Rúfus báseň aj svojmu otcovi (s. 30): „Bol málovravný. / Ako Hamletov Horatio. /Ale aj taký verný ako on. / Zvon so srdcom bol. / Múdry, tichý zvon. / A žiť pre neho znamenalo sviatok. / S radosťou, čo občas vypukne. / Že porozumel bolesti aj láske / dve svoje dlane / od roboty ťažké / vďačne im ponúkal. / Akoby výkupné.“ Mĺkve, stručné, silné.
V mnohých básňach písal Rúfus svojej manželke Magde, ale k tejto referencii som vybrala báseň pre dcéru Zuzanku Živý triptych (s. 40): „Raz pre úžas, raz pre útechu / je tvoja / navždy mimo hriechu / naveky detská / hlávka. / Moje dni napĺňa / od zeme po oblohu. / To nie je hlávka, dcérenka / to je lávka / po ktorej prechádzam nad prázdnom sveta / k Bohu. / Ibaže priveľmi sme jedno / ty a ja. / Zviazaní údelom / si predsa neklamú. / Nemohol by som ísť / hoci priam do raja / a tvoju hlávku tu prenechať neznámemu. / Nemohol, dievčatko. / Kiežby si vedela – / ktosi nás spoločne na cestu vysiela. / Cesta je viacej ako cieľ. / Cesta je hlad aj sýtosť. / Raz si ju pohladíš / raz nad ňou zvieraš päste. / Ty, mama, ja – sme na tej ceste / tri telá, jedna bytosť. / Cesta je múdry učiteľ. / Odpovie na otázky. / Ty, mama, ja – sme na tej ceste / tri mená jednej lásky.“
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
Jednou zo spomienok na matku (a na detstvo) sa pre spisovateľa stal mamin nedeľný koláč. Je to jednoduché prirovnanie. Ale je v ňom všetko! Ide o tú lásku, s ktorou matka koláč pre svojich drahých pripravovala. A synovi do dospelosti utkvela spomienka na jeho vôňu, chuť i mriežky: hľadí a hľadá… v nich, spoza nich.
V princípe ide o veľmi silný symbol, ktorý sa dá dobre rozvinúť i v terapeutickej práci. Je to spomienka na osobu, ktorú sme ľúbili. (Alebo častokrát, kým ešte žije, si ani neuvedomujeme, ako veľmi nám na nej záleží a čo všetko pre nás znamená.) Zároveň symbol koláča asociuje naše (aj podprahové) vnímanie zmyslami. Len pripomeniem, že existujú spomienky aj prostredníctvom chutí a vôní. Sám Rúfus priznáva, že mamin koláč vonia už iba v básni a odišiel s ňou do neznáma. Mnohí hovoria o obľúbených jedlách, že tak ako chutili, keď ich pripravila matka, či stará matka, už nikto nedokáže, hoci používajú rodinný recept… Toto je viac-menej „nenávratné“ a žije (a živené je) práve spomienkami. (Ak predsa len niekto náhodou nenamieša podobnú chuť :).
Trochu inak je to s vôňami. Tie sa nám počas života znova objavujú a spomienky (na blízkeho) práve vyvolávajú. Napríklad vôňa čerstvo namletej kávy, alebo vôňa už spomenutého koláča. Blízkeho vám môže po rokoch pripomenúť aj okamih, keď náhodne na ulici zacítite „jeho/jej“ parfém… Alebo asociácia zapracuje trocha zložitejšie: cez vôňu si spomeniete na obdobie života a druhotne na osobu spojenú s tým časom. Takáto zložitejšia asociácia vám ešte častejšie môže naskočiť pri prírodných vôňach. Iný majster (mládežníckej) literatúry Jaroslav Foglar píše o „fenoméne“ predjarnej vône. Možno jarný föhn dodnes funguje i na vás. Ďalšou zaručenou vôňou, utkvievajúcou a vracajúcou spomienky na letné prechádzky s milovanými, sa môže stať závan čerstvo pokosenej trávy. Samostatnou kapitolou asociácií cez vône sú spomienky na starých rodičov v ich záhrade počas meniaceho sa cyklu ročných období.
S týmto všetkým sa dá pracovať aj terapeuticky, keď klientov vyzývame k (spoločnému) rozprávaniu a (zdieľaniu) spomienok, alebo k ich zapisovaniu (osobnejšie, bez nutnosti zdieľať). Rozhovor i zápisky možno realizovať skupinovo, alebo individuálne. Okrem otázok na priame spomienky, dá sa klientov aj naviesť: Koho/čo vám navodí vôňa jablkového koláča? Ako u vás voňali Vianoce? Čo vám pripomenie vášho otca? Ktorá jedna vec vám najsilnejšie asociuje vaše deti?
A oblúkom nazad k Rúfusovmu symbolu koláča. Koláč je vlastne (na prvý pohľad) také banálne prirovnanie ako v rozprávke Soľ nad zlato. Avšak z rozprávky vieme, že najmladšia princezná svojho tatuška milovala najviac. A Rúfus miloval najviac svoju dcéru, ktorá jeho (s. 40): „dni napĺňa od zeme po oblohu.“ A o rodinnom živote v trojici sa básnik vyjadril (s. 40): „Cesta je viacej ako cieľ. … tri mená jednej lásky.“
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
S Rúfusovými básničkami, okrem vlastnej recepcie, terapeutické skúsenosti zatiaľ nemám. On sám ich mal. Pokorne prijal, s láskou opatroval a všestranne rozvíjal jeho postihnutú dcéru. Okrem uvedenej básne Živý triptych, napísal pre ňu – ale i pre iné deti – samostatnú knižku: Modlitbičky.
S čím ale skúsenosť mám, sú spomienky cez vône. Potvrdím, že existuje rané mládežnícke obdobie života, kedy „jarní tání“ a prvé jarné vône nasávate naširoko roztvorenými nozdrami. (Stane sa vám to ešte viac, keď do prírody pravidelne chodievate. Nemyslím teraz chodiť behať, ale putovať prírodou / krajinou, zažívať ju a podvedome preciťovať. Zažívať hviezdne nebo nad hlavou i ranné svitanie v orosenej tráve. Niesť občas ťažký batoh a cestou do kopca, či v daždi prekonávať aj samého seba.)
Alebo banálnejšie: Vôňa novo zakúpeného saponátu na riad vynorila spomienku na dávny čas so starým otcom u nás doma. (Zjavne sme kedysi mali niečo podobne voňavé.)
No a mamu mi pripomína dvojfarebná bábovka. Občas vytiahnem jej starú formu na pečenie, ale vždy bábovke niečo chýba. Občas hrozienka, inokedy asi práve tá spomienka…
Použitá literatúra:
Rúfus, M. 2005. Báseň a čas. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, a. s. 2005. 61 s. ISBN: 978-80-2201-323-9.
Rúfus, M. 2007. Vernosť. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, a. s. 2007. 61 s. ISBN:
978-80-220-1405-2.
Rúfus, M. 2009. Ako stopy v snehu. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, a. s. 2009. 61 s. ISBN:
978-80-220-1477-9.
Rúfus, M. 2014. Modlitbičky. 13. vyd., dotlač 2017. Bratislava: SPN – Mladé letá. 72 s. ISBN: 978-80-10-02601-2.
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
Mgr. Iva Paštrnáková Dejová, PhD. et PhD., predtým vysokoškolská pedagogička Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Slovensko) – momentálne na rodičovskej dovolenke (Slovensko), 4. februára 2024
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorom odporúčania: áno prostredníctvom e-mailu iffff@centrum.sk
Odporúčaný spôsob citácie:
Paštrnáková Dejová, Iva. 2024. Odborná referencia literárneho diela Milan Rúfus Ako stopy v snehu/Moje dni. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-ako-stopy-v-snehu-moje-dni/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
