Popis
Téma: každodenné zvládanie problémov, stresové zaťaženie, úzkostlivé stavy, depresie, neodbytné myšlienky, nechuť do života, neschopnosť sústrediť sa, bolesti a pod.
Terapeutické ciele: poskytnúť pocit úľavy pri akomkoľvek probléme, či stresovom vypätí, zvládnuť úzkosť, alebo neodbytnú bolesť, nutkavé myšlienky a starosti, ale aj upevňovanie radosti, vďačnosti, schopnosť prežívať moment, či pocit naplnenia
Odporúčaná veková skupina: 12-90+
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela: Čaro spočinutia v okamihu
Bhagavadghíta je súčasťou Mahábhárathy, staroindického eposu, avšak býva považovaná za samostatnú knihu a často je označovaná ako jeden z najvýznamnejších posvätných textov hinduizmu. V každom prípade ju môžeme vnímať aj ako pohľad do myšlienkového sveta inej kultúry. Spirituálne posolstvo Bhagavadghíty spočíva v jej odkazoch k znášanlivosti, skromnosti a láske k bohu. Avšak jej hlboká filozofia spočíva v kontexte hlavných indických myšlienkových prúdov. A aj keď by sa mohlo zdať, že táto filozofia sa venuje iba „večným pravdám“, ktoré zaujímajú len učencov a filozofov, nie je to celkom tak. Bhagavadgíta totiž ponúka i obyčajnému človeku myšlienkový vhľad do podstaty riešenia každodenných povinností a starostí.
Základom je myšlienka, že časová obmedzenosť profánnych foriem života spôsobuje ich iluzórnosť. Táto iluzórnosť (nepravda, klam, zdanie) je príčinou všetkého ľudského utrpenia. Významovo s týmto javom výborne korešponduje indický pojem mája (často prekladaný ako ilúzia, kozmická ilúzia, prelud, kúzlo, sled premien, irealita a pod.). Mája je ilúziou v tom zmysle, že jej podstata tkvie v časovej viazanosti. Buddhizmus a z časti aj jóga sa s touto iluzórnosťou vysporiadavajú tým, že hľadajú „vyvanutie“ z kola života, snažia sa z neho uniknúť, poraziť časovo viazanú formu a stať sa súčasťou bytia (bezčasového stavu). Ale je možné poraziť čas a tým navodiť bytostný stav zatiaľ, čo žijeme svoje životy (v čase)? Je možné opustiť kolo života (karmu), aj keď musíme riešiť úlohy, ktoré nám prináša život v ľudskom tele? Práve v Bhagavadgíte sa stretávame s otázkami, ako vyriešiť paradoxný stav vytvorený dvojdomosťou človeka, ktorý sa na jednej strane ocitá v čase a na druhej strane vie, že bude stratený, pokiaľ časovosti podľahne, a či existuje cesta, ktorá ústí do bezčasovej úrovne v tomto svete, tu a teraz, v žitom okamihu.
V indickej imaginácii sa občas stáva, že prídu na svet bytosti, ktoré sú duchovne mimoriadne vyspelé. Nazývajú sa avatari a ich úlohou je pomáhať ľuďom na ceste k uvedomeniu. V Bhagavadgíte sa odohráva rozhovor medzi vznešeným Ardžunom z rodu Pánduovcov a Krišnom, avatarom boha Višnu. Najzásadnejšia otázka, ktorá sa vinie naprieč Bhagavadgítou je: Môže sa Ardžuna zúčastniť zabíjania vo vojne, zvlášť keď ide o jeho priateľov a príbuzných, aj keď je táto hrozná účasť na svetských činoch v rozpore s náukou o vymanení sa z kola života a smrti? Ardžunovi Krišna vyjavuje učenie, ktorého odkaz spočíva v nutnosti pochopiť charakter boha (absolútnej reality) a nasledovať jeho činy. Krišna poukazuje na to, že pokiaľ by on ako boh prestal jednať, všetok život by prestal existovať, pretože udržiava svet svojou činnosťou. Presne tak sa aj Ardžuna musí vo svojom živote rozhodovať a svoje rozhodnutia nasledovať istými činmi, inak by jeho život stratil zmysel.
Krišnovo posolstvo ľuďom tkvie v tom, že človek má nasledovať boha napodobňovaním jeho skutkov; boh tvorí a udržiava svet, ale ďalej sa na ňom nezúčastňuje. Táto myšlienka má v indickej filozofii aj svoj názov, ide o phalatršnavairágju, teda o „odmietanie plodov svojich skutkov“ a nie sveta ako takého „Neprivlastňuj si ovocie svojich činov. Odmena nesmie byť pre teba pohnútkou k činom! Ale neoddávaj sa ani nečinnosti!“ (II, 47) Bhagavadgíta sa tak snaží ospravedlniť všetky činnosti a ľudské skutky, pretože pokiaľ človek nevyužíva ich ‚plody‘, premieňa všetky činy na obetiny, tj. transpersonálnu energiu, ktorá pomáha udržiavať kozmický poriadok. Človek sa musí odpútať od svojich činov a ich dôsledkov, jednať interpersonálne, bez túžob, ako by bol zástupcom niekoho iného. Čin, ktorý nie je spútaný naším ďalším participovaním na ňom, vedie k slobode.
Človek, ktorý takto koná, nachádza dôležité poznanie absolútnej reality a bytostného Ja (átman), ktoré ho vedie k tomu, že tieto dve sú jedno. Toto Ja sa slobodne zjavuje len vtedy, ak človek oslobodí svoju myseľ od pozitívneho, či negatívneho posudzovania svojho konania, ktoré je reálnou prekážkou pre poznanie pravej skutočnosti. Oslobodenie je podmienkou pre konanie v súlade so svojou dharmou – so sebe vlastnou morálnou a etickou cestou. Nasledovanie svojej vlastnej unikátnej cesty spája človeka s absolútnou realitou a dovoľuje mu žiť svoj život nepodmienene, slobodne, pravdivo a skutočne autenticky (nasledovať dharmu); nasledovať cestu niekoho iného môže byť nebezpečné. „Lepšie je konať vlastnú povinnosť, hoci aj nedokonale, než dobre plniť povinnosť iného. Lepšie je zahynúť na vlastnej ceste, lebo cudzia cesta je nebezpečná. (III, 35)
Absolútnu realitu (boha) môžeme vnímať aj ako princíp vedomia presahu; že sme ako ľudské bytosti súčasťou niečoho väčšieho, čo nás presahuje (átman). A to nás oslobodzuje od reality viazanej časom a dovoľuje nám to participovať na „bezčasí“, večnej prítomnosti.
Ako sme spomínali, v indickej filozofii (ako aj v Bhagavadgíte) je život spútaný časovými (profánnymi) formami nepravým životom v máji, ale aj keď sa mája (iluzórnosť) prejavuje prostredníctvom času, jej dôležitým aspektom je aj tvorivosť. Indická imaginácia túto myšlienku zobrazuje aspektom boha Višnu (Krišna), ktorý je zároveň stvoriteľom aj udržovateľom vesmíru. V Bhagavadgíte Krišna Ardžunovi radí, aby nasledoval jeho činy, ktoré spočívajú v skutočnosti, že boh spája v sebe bytie aj ne-bytie a že celé stvorenie vychádza z neho. Pomocou prakrti postupne stvoril svet, ale táto aktivita ho nespútala, zostal iba pozorovateľom svojho vlastného tvorenia.
Každodennou realitou človeka je, že musí čeliť výsledkom vlastných rozhodnutí (toho, čo tvorí). To znamená, že zastáva istý postoj voči vlastným činom, istým spôsobom ich súdi v dôsledku čoho zažíva rôzne emócie, pocity a myšlienky a tie ho spätne ovplyvňujú. Krišna poukazuje na to, že tieto emócie, pocity a myšlienky nám spôsobujú utrpenie, nie naše činy samotné. Kľúčovým sa stáva idea vnútorného pozorovateľa.
V súčasnej psychológii existuje smer, ktorý sa nazýva Mindfulness. Tento smer vychádza z neskoršej, buddhistickej tradície a je založený na filozofii okolo pojmu sati, ktorého význam sa najčastejšie prekladá ako rozpomínanie (angl. recollection). Na čo sa však máme rozpamätať, na čo sme zabudli? V mindfulness psychológii ide o prax neustáleho sebepripomínania prítomného okamihu (ne-času). Sú to techniky sebauvedomovania v situácii, v ktorej sa nachádzam tu a teraz. Mindfulness nemôžeme redukovať na meditáciu, aj keď meditácia je jednou z techník mindfulness postupov.
Prečo však spomíname mindfulness, a čo má spoločné s učením Bhagavadgíty? Sú to práve spoločné princípy: prijatie, uvedomovanie prítomnosti a neustále povedomie o vlastnej vnútornej skutočnosti. V skratke sa jedná o zákonitosti iluzórnosti, časovosti a transpersonálnosti, ktoré sme rozoberali vyššie. Technika rozpomínania sa nás ukotvuje v prítomnom okamihu (pomáha nám presiahnuť vlastnú časovosť), pričom jeho nesúdením dostávame do stavu prijatia skutočnosti takej, aká je (presahujeme iluzórnosť). Uvedomovaním a zvnútorňovaním vytvárame vo vlastnom vedomí pozorovateľa, ktorý sa nezúčastňuje emotívne a nie je zainteresovaný ani žiadnym iným spôsobom (transpersonálny princíp). Svoje vnútorné myšlienky a emócie pozorujeme, ale neposudzujeme. Dávame tak priestor inému typu vedomia, ktorý tým, že nesúdi, oslobodzuje, presahuje naše osobnostné ja, ktoré je zajaté v čase. A to je dôležitý odkaz Bhagavadgíty.
Čítaním tohto diela sa môžeme intelektuálne zahĺbiť do jeho hlbokého posolstva, ale aj obohatiť svoj vnútorný svet obrazmi inej kultúry. Slovenská verzia Bhagavadgíty od Milana Poláška je naozaj kvalitná, keďže autor sa roky aktívne aj teoreticky venoval jóge, pre ktorú mal hlboké porozumenie. Pri preklade pracoval s rôznymi prameňmi a doplnil ho poznámkami. S týmto zaujímavým a hodnotným textom sa dá v biblioterapii pracovať rozličnými spôsobmi. Je výborným pomocníkom i v praxi osobnostného rastu. V zjednodušenosti sa tento príbeh dá ponúknuť aj deťom. Je vhodný pre každého, komu nevadia jeho spirituálne presahy. S príbehom sa dá výborne pracovať práve v kontexte s mindfulness psychológiou a jej technikami, ktoré ak sú správne vysvetlené, tak sú prístupné každému, keďže to nie sú zložité procesy a pri ich každodennom aplikovaní nie je nutne potrebný sprievodca.
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom:
V roku 2018 som zažila nepríjemný stav, kedy sa mi každý deň, po celý deň, až takmer tri mesiace veľmi krútila hlava. Lekári nerozumeli tomu, čo sa mi deja a ja som si nevedela pomôcť. V dôsledku toho som okrem iného trpela veľmi úzkostnými stavmi. Snažila som nájsť úľavu rôznymi spôsobmi. Dôležité bolo, aby som zvládla hlavne úzkosť, ktorá celú situáciu len zhoršovala. Spomenula som si, ako som písala článok o Bhagavadgíte, a ako ma veľmi toto dielo oslovilo práve cennými vhľadmi. Prečítala som ju v angličtine a slovenčine (práve tú slovenskú verziu odporúčam).
V tom stave však nebolo možné, aby som čítala, preto som našla českú verziu načítanej audioknihy Bhagavadgíty na youtube.com. Celú knihu som so zavretými očami pozorne počúvala po kúsočkoch, deň po dni. Neskôr mi kamarátka, s ktorou som myšlienky príbehu zdieľala a spoločne sme vedeli o nich diskutovať, odporučila i mindfulness techniky, rôzne meditácie zamerané na telo a dychové praktiky, s ktorými mala vlastnú skúsenosť. Tie som pomaličky začleňovala do svojej každodennej rutiny. V praxi to vyzeralo tak, že som si niekoľkokrát denne pustila úryvok z Bhagavadgíty a s nadobudnutou nádejou, ktorú kniha do mňa vliala, som sa ponorila do dychových cvičení a meditácií. To mi krok za krokom pomohlo upevňovať v mojom vedomí rolu pozorovateľa. Časom, aj keď som skĺzala do úzkosti, som dokázala tieto stavy pozorovať nezúčastnene, a tak trvali stále kratšiu dobu. Postupne som si začala všímať, že krútenie hlavy občas ustupuje, prípadne nie je také silné, až sa napokon celkom vytratilo.
Tento zážitok vo mne utužil schopnosť veriť vo vlastnú psychickú odolnosť a narábať s konceptom pozorovateľa. Môžem povedať, že používané techniky sa stali mojím každodenným rituálom a rozhodne po nich siaham v okamihoch silného emotívneho vypätia, prípadne, keď moje myšlienky budujú neexistujúcu apokalyptickú budúcnosť, alebo sa prepadám do úzkosti, či strachu a beznádeje. Negatívne emócie a myšlienky však odchádzajú v stále kratších intervaloch a môj vnútorný svet napĺňa prevažne pokojná radosť a dôvera.
A ešte ktoré posolstvo Bhagavadgíty vnímam ako dôležité? Je to povzbudenie k tvorivosti, konaniu a k láske k životu ako takému.
Použité literárne zdroje:
Barker, Meg. 2010. Mindfulness. In Barker Meg; Vossler, Andreas and Langdridge, Darren eds. Understanding, Counselling and Psychotherapy. London: Sage, 167-187 pp.
Čaputová, Barbora. 2017. Teória vykúpenia: Mircea Eliade a Hermann Hesse. In Filologické štúdie 3. – Nümbrecht : Kirsch-Verlag, 163-176 s. ISBN 978-39-43906-37-0
Eliade, Mircea. 1996. Dějiny náboženského myšlení II. Praha: Oikoymenh
Elaide, Mircea. 1999. Jóga, nesmrtelnost, svoboda. Praha: Argo
Polášek, Milan. 1997. Doslov. In Bhagavadgíta, rozhovor Boha s človekom. Bratislava: HEVI s.r.o.
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
Mgr. Barbora Čaputová, PhD., Spojená škola Bratislava, 30. decembra 2022
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, konkrétne postupy a skúsenosti pred, počas a po použití diela s autorom odporúčania: neuvedené
Odporúčaný spôsob citácie:
Čaputová, Barbora. 2022. Odborná referencia literárneho diela Bhagavadgíta, rozhovor Boha s človekom. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-bhagavadgita/
Upozornenie: Obsah môže byť kontraindikovaný pre osoby, ktoré sú jasne ukotvené v inej religiozite, resp. netolerujú dobre hinduistickú a budhistickú religiozitu, preto sa pred odporúčaním tohto diela odporúča najskôr zistiť religióznu orientáciu osoby. V prípade otvorenosti osoby viacreligióznosti a multikuktúrnym prienikom alebo presahom presahom sa aj tak publikáciu odporúča nevnucovať, iba ponúknuť ako jednu z možností osobnostného rastu a sebarozvoja.
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
