Popis
Terapeutické ciele: vyrovnanie sa so stratou/smrťou
Odporúčaná veková skupina: 10+
Sekundárna cieľová skupina: deti, dospelí, seniori
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Márinka je dvanásťročné dievča žijúce so svojou babičkou a kavkou Krákom. Spolu bývajú v Chalúpke na kuracích nôžkach, ktorá putuje svetom a usadí sa tam, kde je práve potrebná (či už je to studená tundra alebo horúce pláže). Márinkina babička je samotná baba Jaga. O Jage medzi živými kolujú rôzne legendy – vraj je ľudí, je ohavná, netvor, odporná čarodejnica… Úlohou každej jagy je však rozprávať sa so zomrelými a dopriať im posledný krásny večer, kedy môžu spomínať a oslavovať svoj život predtým než prejdú Bránou na druhú stranu a vrátia sa ku hviezdam. Pravdou je, že keď tancuje medzi mŕtvymi a prináša im radosť, jej široký krivozubý úsmev, veľký bradavicami posiaty nos a tenké biele vlásky vlajúce spod vzorovanej šatky posiatej lebkami a kvetmi neprišli Márinke nikdy krajšie. Mŕtvi k babe prichádzajú zmätení a stratení, ale odchádzajú pokojní a pripravení na cestu. Baba Márinku učí vyprevádzaniu, aby po nej mohla raz jagovské remeslo prevziať – od prípravy hostiny, načúvaniu až jazyku mŕtvych. Márinka má však so svojim životom iné plány – chce sa pozrieť do mesta, chodiť do školy a mať kamarátov ako ostatné živé dievčatá v jej veku… Zlom nastane, keď jednu noc Márinka nájde na verande Ninu, ktorá neprešla Bránou. Nina si nepamätá, že zomrela a Márinka veľmi túži po priateľstve, preto Ninu pred babou ukryje. Nina však stráca energiu a stáva sa priesvitnou. Márinka sa rozhodne poprosiť chalúpku, aby ich odniesla k oceánu. Nina žila v púšti a vidieť oceán bol jej sen, sľúbi teda chalúpke, že Nine potom povie pravdu a sama ju potom Bránou vyprevadí.
Obe dievčatá si po príchode k oceánu urobia výlet na pláži, keď sa zrazu Nina začne rozplývať a byť zmätená čím ďalej, tým viac. Márinka Nine v tej chvíli povie pravdu o jej smrti, keď v tom sa začne rozplývať aj Márinka. V poslednej chvíli k dievčatám dorazí baba s chalúpkou. Márinka má veľa otázok a chce zistiť pravdu. Od baby sa dozvie, že nie je jej biologická vnučka a zomrela ako bábätko pri požiari, spolu so svojimi rodičmi. Baba Márinku previedla Bránou, no Márinka sa vrátila – jej duša sa rozhodla zostať spolu s babou a chalúpkou na hranici života a smrti. Kým bola Márinka v blízkosti chalúpky, chalúpka jej dodávala životnú energiu. S chalúpkou bola zviazaná, ak sa od nej príliš vzdialila, začala „miznúť“ rovnako ako duše zomrelých, ktoré neprešli Bránou. Márinka je zmätená, cíti k babe hnev, že jej klamala o tom kým je, avšak musia spolu vyprevadiť Ninu. Tá je však príliš slabá, aby zvládla cestu cez sklenené hory, preto baba vstúpi do brány spolu s Ninou. Márinka sa zrazu ocitá s chalúpkou a Krákom sama. Rozhodne sa, že otvorí Bránu a babu privedie späť, postupom času však odkrýva pravdu o tom, kým naozaj je a ako to svete živých naozaj funguje. Nakoniec sa sama opäť vydáva za Bránu, aby babu doviedla späť.
Terapeutický potenciál diela:
V knihe Chaloupka na muřích nožkách je jednou z hlavných postáv baba Jaga. V našej kultúre sa predkovia ježibaby a strigy spájali s jeseňou a zimou, obdobím, kedy sa príroda ukladá na spánok, noci sa predlžujú, výživného svetla a tepla ubúda, teda aj tieto postavy symbolizovali náprotivok svetla a boli spájané skôr s negatívnymi a zlými vlastnosťami. Často obývali osamelé a nebezpečné miesta, ktoré boli nehostinné – hory, zakliate jaskyne, lesy. Mali podobu starej hrbatej ženy s desivými očami, ostrými zubami, prezývané boli aj „babami“. Medzi ich typických spoločníkov patrili rôzne zvieratá – žaby, jašterice, hady, vrany, mačky a spájalo sa s nimi všetko tajomné, temné a lživé. Typickými predmetmi boli čarovná metla, lopata či kotol. Takým príkladom je napr. rozprávka o Janíčkovi a Marienke, alebo povesť Zakliata hora (Hostinský, 1871,s. 38-39). Osobitný sémantický význam má slovo „jaga“, ktorý nie je úplný jasný a obvykle sa poukazuje na vzťah k ruskému slovesu „jechať“ (jazdiť), či k nemeckým výrazom „jagen“(loviť), „Jäger“ (lovec) (Čechová, 2015, s. 55).
Chaloupka na muřích nožkách ponúka možnosť prerámcovania – zmeny starého, zaužívaného spôsobu myslenia a zamyslieť sa nad vecami v nových kontextoch. K zmene je najprv potrebná skúsenosť, že to môže byť aj inak. Symboly v príbehu ako stará, zhrbená ježibaba, plot z ľudských kostí, čierne zviera – vrana, bývajú v rozprávkach spájané skôr negatívnymi vlastnosťami a môžu v nás vzbudzovať strach. V tomto príbehu môžeme zažiť, že na prvý pohľad strašidelná, temne vyzerajúca krivozubá starena je láskavou babičkou, hrozivý kostený plot je dôležitý prostriedok stráženia hraníc a bezpečia a čierna vrana vtipným priateľom, ktorý nás neopustí ani v ťažkých chvíľach. Učí nás, že to podstatné je často skryté, neočividné a prvý dojem môže byť klamlivý.
Baba Jaga v príbehu vystupuje ako čarodejnica, ktorá oplýva tajomnými schopnosťami, je mostom medzi svetmi a tou, „ktorá vie“ – v príbehu zastupuje archetyp Matky. Hlavným osobnostným rysom Matky je starostlivosť o blaho detí a ostatných ľudí, ktorých má na starosť. Dobrá matka je láskavá, múdra, ochranárska, vedie a pozná čas, kedy nastala chvíľa stiahnuť sa do úzadia a prenechať svoje miesto. Baba Jaga v príbehu trávi veľa času upratovaním a varením rôznych pokrmov, ktoré posilňujú nie len Márinku, ale dodávajú silu aj odchádzajúcim zomrelým. Pozná pravidlá jednotlivých vecí, rozumie, aký dôležitý je poriadok nie len v našom vonkajšom svete, ale aj v našom vnútri, udržuje v chalúpke teplo aby bola bezpečným, vyživujúcim miestom. Pozná však aj to, čo je skryté, temné, vzbudzuje strach a je neodvratné. Napriek tomu, že odprevádza zomrelých bránou, miluje život. Načúva príbehom prichádzajúcich zomrelých a ich príbehy sa tým stávajú jej príbehmi. V príbehu sa stretávame aj odvrátenou stranou matky, túžbou ovládať svojich milovaných s presvedčením, že ide o ich vlastné dobro (Molto, 2015, s. 24, Jung, 2018, s.193).
Významnou postavou v príbehu je aj samotná chalúpka. V rozprávkach ju obklopuje plot z kostí a lebiek napichnutých na kôl – tento motív vidíme aj v našom príbehu. Napriek tomu nejde o ponuré obydlie bez okien a dverí, ktoré je typické pre rozprávky vo východoeurópskej kultúre (Čechová, 2014, s. 59). Chalúpka je živá, vnútri útulná, slúži ako zdroj energie, ktorý dodáva životnú silu no zároveň je aj priestupným miestom zomrelých. Mení sa, nie je to statická stavba, môže si nechať dorastať nové miestnosti či vybavenie. Môže sa poškodiť/poraniť (v príbehu ju zachváti požiar), no s dostatočným časom sa dokáže uzdraviť a obnoviť.
V príbehu sa vyskytuje motív zomrelých vstupujúcich do Brány. Podľa Hérakleitosa, aby sme sa dostalli k základu vecí, musíme vstúpiť do ich temnoty. Pravdivé je rovné hlbinnému, na čo akoby odkazovalo anglické slovo understand, teda rozumieť/chápať, doslovne ale „stáť pod povrchom“ (Hillman, 2023, s. 35). „Vstúpiť do podsvetia znamená prejsť od materiálneho k psychickému pohľadu“ (Hillman, 2023, s. 63). Do pomyselného podsvetia vstupujeme spôsobom myslenia – zastavením sa, zmeníme tempo, hlas či pohľad, odpútavame sa, necháme sa unášať. V biblioterapii, rôzne postavy/predmety v príbehoch slúžia ako zástupné objekty, doslova reflektujú rôzne vnútorne obrazy v nás samých, naše prežívanie, vlastnosti… Tieto zážitky, podobne ako hrdina v príbehoch, ktorý zostupuje do podzemia – či v našim prípade Brány – aby ho preskúmal, sú často sprevádzané stratou. Hlavná hrdinka opäť zostupuje do brány. Ako povedal Jung „hrdina, ktorý má vykonať obnovenie sveta, premoženie smrti, zosobňuje svetotvornú silu“ (2009, s. 300) a „každý, kto sa dvakrát narodí, stáva sa hrdinom“ (2009, s. 220). Smrť môže byť symbolom transformácie spájanej so stratou. Tá má však v našej spoločnosti často negatívne konotácie – strata istoty, bezpečia, konkrétnej veci/vlastníctva, zamestnania či vzťahu, môže byť však aj metaforou pre zmenu. Spoznávanie nového, strata nepotrebných (či škodiacich) mechanizmov, vzťahov, spôsobov riešenia, zrod nového a rast.
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
Dielo odporúčam pre prácu s deťmi od 10 rokov, dospelými aj seniormi, osobitne pre deti/rodičov s chronickým ochorením či členom s vážnym (smrteľným) ochorením a skúsenosťou so smrťou/stratou. Pre každú skupinu je potrebné charakterizovať vlastné ciele.
- deti:
Dielo môže slúžiť ako prostriedok otvorenia citlivej témy smrti. Mladším deťom môžu knihu čítať rodičia, starším deťom možno knihu pridať do knižnice či na police. Deti prostredníctvom postavy Márinky môžu zažiť pocity, ktoré sú spojené s prechodom do smrti, so stratou (blízkej osoby, domáceho miláčika) ako aj možnosti vyrovnávania sa s touto situáciou a môžu si uvedomiť, aké dôležité je smútenie.
S deťmi sa môžeme zamýšľať nad otázkami: Prečo je smrť dôležitá? Ako by smrť mohla vyzerať? Čo by mi mohla povedať? Ako by mohol vyzerať život po smrti? Čo mi pomáha, keď som smutný?
Staršie deti môžu smrti napísať list, napísať o nej báseň či nakresliť ju, prípadne ako by vyzerala ich Chalúpka. Čo by v nej bolo? Kde by sa nachádzala?
- dospelí so nevyliečiteľným ochorením/seniori:
V prípade dospelých je vhodné vybrať konkrétne kapitoly. Zvlášť seniorom môže kniha pripomenúť obľúbené rozprávky z detstva, o ktorých je počas čítania možné rozprávať. Kniha môže slúžiť ako prostriedok podporujúci vyrovnanie sa s ochorením/blížiacim sa koncom, prehlbovaním vďačnosti, môže byť inšpiráciou k rozpovedaniu vlastného životného príbehu, napísaniu pamätí a odkazu pre ďalšie generácie – zodpovedaniu základných životných otázok „Odkiaľ pochádzam a kam a aký sa vraciam?“, „Čo som mal rád?“, „Čo mi spôsobovalo radosť?“, „Aké miesta som videl/navštívil?“…
„Baba vždy hovorila, že nezáleží na tom, aký dlhý život človek má, ale aký je sladký. Nie som si istá, koľko času s Benjaminom dostanem, ale budem vďačná za každú chvíľu, ktorá sa nám naskytne.“
Zaujímavá by mohla byť aj práca s formulkami, ktoré používala baba pri vyprevádzaní mŕtvych a dary hviezdam. V príbehu si každý človek na cestu k hviezdam niesol vlastný dar, príklad:
- Nina, malé dievča ktoré milovalo prácu v záhrade a túžilo sa stať farmárkou – radosť zo starostlivosti o všetko živé.
- 71 roční manželskí pár, túžiaci po deťoch, ktoré im neboli dopriate – vrelosť spoločnej cesty životom.
Možno ponúknuť utvorenie vlastných príkladov.
Použitá literatúra:
Čechová, M. Archetyp figurálnej ambiguity. In: Slavica Nitriensia 4, 2015, 2, s. 52-64
Hillman, J. Sny a podsvětí. Praha: Portál, s, r. o., 2023, ISBN 978-80-262-2047-3
Hostinský, P. Z. Stará vieronauka slovenská: Vek 1: kniha 1. Pešť: Minerva, 1871, s.
Jung, C. G. Archetypy a nevědomí. Brno: Nakladatelství Holar, 2018, s. ISBN 978-80-906731-2-0
Jung, C. G. Výbor z díla VIII. Hrdina a archetyp matky. Brno: Nakladatelství Tomáše Janečka, 2009, s. ISBN 978-80-85880-11-3
Molton, M. D. Matka, Hétera, Amazonka, Médium: Čtyři ženské archetypy, vydání první. Praha: Portál, 2015, s. 24. ISBN 978-80-262-0921-8
Kartu odporúčaného diela podľa uvedeného literárneho zdroja vytvorila:
Mgr. Júlia Balintová, študentka liečebnej pedagogiky Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Dátum poslednej aktualizácie: 15. október 2024
Neprešlo jazykovou úpravou!
Odporúčaný spôsob citácie:
Júlia Balintová. 2024. Odborná referencia literárneho diela Chaloupka na muřích nožkách. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-chalupka-na-kuracich-nozkach/
Príspevok vznikol po skončení projektu bez finančnej podpory z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
