Popis
Terapeutické ciele: podpora smútiaceho po strate milovanej osoby, pochopenie konania Boha, obnovenie dôvery k nemu a vytvorenie živého vzťahu s Bohom
Odporúčaná veková skupina: 18-80 r.
Forma práce : individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Knižka je písaná pútavým štýlom. V predhovore predstavuje autor svojho priateľa Macka, ktorého životný príbeh ďalej popisuje. Mack nemal štastné detstvo s otcom alkoholikom, ktorý bil jeho matku. Po tom, ako surovo zbil aj jeho, sa Mack vo veku 13 rokov rozhodol odísť z domu. Nejako sa životom pretĺkal a keď mal vyše 20 rokov, ukončil seminár v Austrálii. Keď dokončil štúdium teológie a filozofie, vrátil sa do Štátov, zmieril sa s matkou aj so sestrami a presťahoval sa do Oregonu. Tam spoznal svoju budúcu ženu Nan, ktorá bola zdravotná sestra. Mack predával techniku, darilo sa mu. V manželstve sa im narodilo päť krásnych detí. Obaja sú nábožní, ale Mackov vzťah k Bohu bol komplikovaný, v súvislosti so zážitkami z detstva. Pochopenie konania Boha sa stalo hlavnou témou, ktorú riešil Mack v knihe.
Kľudný a šťastný život sa pre Mackovu rodinu zo dňa na deň skončí, keď na dovolenke v horách zmizne z tábora ich najmadšie dieťa, Missy. Zistí sa, že bola unesená, ale jej únoscu sa napriek rozsiahlemu pátraniu nepodarí nájsť. Policajti objavia len miesto, chatrč v odľahlej časti národného parku, kde sa našli Missine znečistené šatôčky. Missy bola vyhlásená za nezvestnú. Na celú rodinu doľahol veľký smútok. Keď už smútok pretrvával roky, Mack dostal list, v ktorom ho Boh (Tato) pozýva na návštevu Chatrče, kde prišla o život jeho dcérka. Mack sa napriek pochybnostiam o autorstve listu rozhodne pozvanie prijať. Bez vedomia manželky odchádza požičaným autom do hôr a pri chatrči, aj v nej začne prebiehať dej, ktorý vníma Mack „v zmenenom stave vedomia“. Autor popisuje v knihe tieto udalosti, akoby sa boli naozaj stali.
Mack nechal auto na poľnej ceste a prešiel peši ku chatrči. Po vstupe do nej pocítil zúfalstvo, veľkú zlosť na Boha, prepadol zúrivosti, ničil nábytok a nadával si, že tam išiel. Potom z nej vyšiel a kráčal smerom k autu. No príroda okolo neho sa začala meniť, uvidel kvitnúce kvety, zacítil vône. Pomyslel si, že sa zbláznil, má halucinácie. Zmenila sa aj ošarpaná chatrč na zrubovú chatu a z jej komína vystupoval dym, akoby sa tam kúrilo. Vrátil sa dovnútra a zistil, že je pekne zariadená, obývaná. Prívítala ho tam srdečne robustná Afroameričanka, ktorá si hovorila Tato.
Čo mohol Mack ďalej robiť, keď sa mu Boh ukázal v podobe tejto ženy? A ako naňho zapôsobil muž Ježiš a ďalšia osoba v chate – Aziatka Saraju, ktorá dokázala zbierať slzy? Boh – černoška Tato Mackovi vysvetlila, že prišiel k nim, aby sa mu podarilo zahojiť ranu, ktorá sa vytvorila v jeho vnútri medzi nimi. Objasnila mu, že Boha by nedokázal prijať v podobe muža ako Otca kvôli svojim zážitkom z detstva, preto sa mu zjavuje ako žena. Mack pocítil jej lásku a súcit. Dokázal potom prijať aj jej slová o pravde a slobode, ktorá súvisí so vzťahom k Ježišovi. Mack potreboval veľa pochopiť o Bohu. „Všetka láska a vzťahy sú možné len preto, že existujú vo mne, v rámci mňa ako Boha“ (s.78), povedala Tato. Pre Macka bolo ťažko pochopiteľné, že Boh nemôže konať mimo lásky.
V spoločnosti tých troch (ako Svätej trojice) Mack začínal rozumieť tomu, aký je Boh, že medzi nimi neexistuje zápas o moc, ale vzájomná pokora a to, ako Boh koná nespôsobuje bolesť, ale veci napráva. Mack to nemohol pochopiť, keď Bohu nedôveroval. No získať dôveru k nemu sám nedokázal, potreboval jeho pomoc. Všetko, čo Mack v nasledujúce dni zažil, bolo s božou pomocou. Stretol sa aj s Missy, videl ju pri hre s jeho ďalšími deťmi vo sne, na diaľku ho objala. Uvidel svojho otca ako trpí a podarilo sa mu s ním zmieriť. (Potom sa Tato zmenila na muža Otca). Mack napokon pomocou Boha našiel aj miesto, kde vrah ukryl telíčko Missy, ktoré sa neskôr oficiálne potvrdilo, aby mohol byť odsúdený.
Opis možností terapeutickej práce:
Najdôležitejšie v knihe sú rozhovory medzi Mackom a osobami, s ktorými sa v zmenenom stave stretol. Vačšinou si neuvedomujeme, že náš najvzácnejší vzťah, keď žijeme na tejto Zemi, je k Stvoriteľovi – naše Spojenie s ním. Toto sa nedá získať len dodržiavaním svätých prikázaní, ale emocionálnym prežívaním Božej vôle v nás a konaním podľa nej. To Mack počas pobytu v Chatrči s Božou pomocou pochopil a objavil živú vieru k Bohu v láske. Takéto pochopenie by potrebovali získať všetci ľudia, najneskôr keď zostarnú a blíži sa čas ich odchodu. Ale aj mladí, aby dokázali odpustiť svojim nepriateľom, aby mohli žiť naplnený život, vnímať krásu Stvorenia a hodnotu svojho života, aby zavládol na zemi mier. Ku knihe Chatrč sa treba vracať.
(Vo vydavateľstve Tatran vyšli v r. 2013 ku knihe Chatrč aj Zamyslenia na každý deň v roku).
Popis skúseností z vlastnej práce s literárnym dielom (Kvetka):
S dielom som sa stretla vďaka odporúčaniam súčasnej spoluautorky asi šesť rokov po strate mojej drahej mladšej sestry Ľubky, ktorá sa udiala približne v podobnej schéme, ako je popísané v knihe. Náhle zmizla, hľadali sme ju kde sa dalo, aby bola napokon na druhý deň nájdená na mieste, kde to nikto nečakal a už nebola živá. Preto pre mňa bolo napriek určitému časovému odstupu od tejto súkromnej udalosti, trochu náročnejšie čítať prvú tretinu knihy, ale vďaka tomu, čo v knihe nasleduje ďalej, neľutujem. Metafora Boha ako láskyplnej matky (personifikácia), navyše černošky, ktorú v diele použil autor Willam P. Young, je podľa mňa terapeuticky kľúčová. Ako to aj sám autor v diele popisuje, umožňuje Boha vnímať úplne iným spôsobom, ako boli všetky doposiaľ zaužívané stereotypy a tým sa k nemu priblížiť a dokázať začať si s ním utvárať nový dôverný osobný vzťah.
Autor to dokonca na strane 72 oslovuje priamo, keď ústami Tato, ktorá práve mieša akési cesto, hovorí: “Mackenzie, nie som muž ani žena, I keď sú z mojej podstaty odvodené oba rody. Keď si vyberiem, či sa pred tebou zjavím ako muž alebo žena, je to preto lebo ťa mám rada. Pre mňa je to, že sa zjavím ako žena a navrhnem ti, nech ma voláš Tato, jednoducho zmes metafor, ktorá pomáha zabrániť tomu, aby si znova ľahko upadol do svojho náboženského podmieňovania… Ak by som sa ti zjavila ako obrovský biely starý otec so splývajúcou bradou podobný Gandalfovi, len by to posilnilo tvoje náboženské stereotypy a tento víkend veru nejde o ich posilňovanie.”
Prostredníctvom podobných obrazov, ktorých je v diele niekoľko, autor čitateľovi umožňuje postupne uveriť, že Boh nie je trestajúci, ale naopak milujúci a láskyplný ako dobrý rodič. Rodič, ktorý miluje každé svoje dieťa, hoci je každé iné a aj z toho najhoršieho, čo dokážu ľudia vo svojej slobode, ktorú im dal urobiť, sa vždy snaží utvoriť to najlepšie. Vždy, dokonca aj vtedy, keď zomrie mladý človek alebo dieťa, chce tých, čo pochybili ako aj tých, čo zostali, iba milovať, vidieť ich krásu a hodnotu, radosť a šťastie.
Približuje to napríklad na strane 142, keď hovorí: “Mack, to že z nevýslovných tragédií vyťažím neuveriteľné dobro, neznamená, že zariaďujem, aby sa stali. Nepredpokladaj, že keď niečo využijem, som to aj zapríčinila, alebo, že potrebujem naplniť svoj zámer. To by si ma chápal zle. Milosrdenstvo nezávisí od existencie utrpenia, no kde je trpenie, milosrdenstvo má veľa faziet a farieb… (Missy) nebola Tvojou obetou, Mack. Je a vždy bude tvojou radosťou. To je dostatočný zmysel jej existencie.”
Podobne ako v inom diele uvádza autor Chmielevsky (2022, s. 79) aj Young prostredníctvom tohto príbehu z roku 2007 čitateľom približuje, že takýto Otec so srdcom matky tu skutočne pre nás je, a existuje tu preto, aby uzdravil srdcia tých detí, ktoré na zemi nedostali otcovu lásku tak, ako ju potrebovali.
“Ľúbim ťa a pozývam ťa, aby si aj ty ľúbil mňa.” – Ale prečo mňa? Teda prečo Mackenzieho Allena Phillipsa? Prečo ľúbiš niekoho, kto je taký nepodarený? Prečo po tom všetkom, čo som v srdci cítil voči tebe, a po všetkých mojich obvineniach si sa vôbec unúvala so mnou stretnúť? – Pretože tak to býva v láske, – odvetila Tato. “Pamätaj Mackenzie, nestarám sa o to, čo budeš robiť, ani k akým rozhodnutiam dospeješ. Už to viem. Povedzme, napríklad, že sa ťa usilujem naučiť, ako sa neskrývať v lžiach… a povedzme, že viem, že bude na to potrebných štyridsaťsedem situácií a udalostí, kým ma naozaj začuješ – teda kým ma začuješ dosť jasne na to, aby si so mnou súhlasil a zmenil sa. Takže keď ma nevypočuješ po prvý raz, nie som znechutená ani sklamaná, som nadšená. Už zostáva len ďalších štyridsaťšesťkrát. A ten prvý raz bude základným kameňom stavby mosta k uzdraveniu, po ktorom jedného dňa – po ktorom dnes – prejdeš.” (s. 143)
Terapeutické dosýtenie v minulosti nenaplnených emocionálnych potrieb je často jednou z dôležitých etáp terapie. S odkazom na najnovšie poznatky z neurovied preukázané aj výsledkami MRI mozgu, podľa ktorých mozog a vlastne celé ľudské telo reaguje na predstavy ako na skutočnosť (Ganis, Thompson, Gosslin, 2004; Goleman, 2017; Doidge, 2017 a ďalší). Takto možno krásnou literatúrou nielen pôsobiť na reskripciu spomienok, ale aj na utváranie nových. Dielo Paula Younga Chatrč spôsobuje utváranie takýchto nových liečivých spomienok.
Vďaka zážitkom, ktoré má Mack s Tato, Ježišom a Saraju sa v ňom prepisujú nielen spomienky, ktoré má na svojho otca, situáciu so stratou Missy, ale aj názory týkajúce sa jeho vzťahu k Bohu a k Svätej trojici.
Utváraniu nových spomienok v príbehu napomáha stretnutie a rozhovor Macka so Saraju v nádhernej rajskej záhrade (s. 98), čo je vlastne záhrada jeho vlastnej duše, do ktorej neskôr pomocou Tato s láskou pochová svoju milovanú Missy (s. 181); a tiež zážitok súdu ľudstva a Boha s Mackom v úlohe sudcu vedenom Sofiou (s. 118); liečivé stretnutie a objatie s Missy spoza závoja vodopádu (s. 127); stretnutie s vlastným otcom na slávnosti svetelných bytostí, ktorá mu umožnila konečne mu vyjadriť svoju lásku (s. 164); stretnutia s Ježišom, kde sa učí chápať, že nikdy nie sme sami, hoci si to niekedy vo svojej oddelenosti radi myslíme: “Ježiš položil dlaň na Mackovo plece a stisol ho. Jemne prehovoril: Mack, nikdy nebola sama (Missy). Neopustil som ju. Ani na okamih sme ju neopustili. Nemohol by som opustiť ju, ale ani teba, tak ako nemôžem opustiť sám seba.” (s. 132) a zažije, že s jeho pomocou dokáže aj kráčať po vode “Nemáš pocit, že to vždy funguje lepšie, keď ideme spolu?” – s úsmevom sa opýtal Ježiš. (s. 133); a ďalšie stretnutia s Tato a Saraju a rozhovory, ktoré spolu vedú a ich nevyhnutnou súčasťou je aj spoločné stolovanie a jedenie všakovakých dobrôt, ktoré Boh pokladá za dôležité pre ľudí a preto sa ich aj sám zúčastňuje (s. 88, s. 140 a ďalšie). V podstate ide o ďalšie metafory, v tomto prípade dôležitosti fyzického a emocionálneho dosycovania a tým uzdravovania v kruhu láskyplných vzťahov, ktoré sa vinie celým príbehom.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vďaka týmto informáciám a obrazom môže byť príbeh zvlášť liečivý pre ľudí, ktorých blízka osoba opustila náhle a neočakávane, a preto sa s ňou nemohli rozlúčiť ako potrebovali, dopovedať ešte nepovedané; napríklad za nepredvídateľných okolností, prípadne s predpokladaným alebo aj skutočným zavinením inej osoby. Zaceľuje rany, ktoré sa v nich mohli po takýchto zážitkoch otvoriť a zostať otvorené. Mne osobne ako staršej sestre, ktorá sa trápila výčitkami, že svojej drahej mladšej sestre nebola vtedy nablízku, ako podľa očakávaných výchovných (aj nevypovedaných) pravidiel mala a nevedela jej účinne pomôcť, aby tu ešte s nami mohla byť, veľmi pomohla informácia, že vo chvíli, keď opúšťala tento svet, tam nebola sama. Bol tam s ňou a bol tam pre ňu na uľahčenie Boh so svojím nebeským tímom. Mohla som ich tam pri tej práci uvidieť, ako sa o ňu s láskou starajú, znecitlivujú bolesť, obaľujú do svetla a takto jej pomáhajú.
Rovnako tak prečítanie príbehu môže “prepisovať zážitky” v čitateľovi, ktorý síce nemusel prejsť podobnou súsenosťou, ale si kladie podobné otázky týkajúce sa života a smrti, jednoty univerza a zmyslu života, ako si kladie hlavný hrdina Mack. Prečo Boh niečo dovolí, nekoná, resp. dovolí konať to, čo považujeme za zlo, prečo dovolí ubližovať svojim veľkým a malým deťom, o ktorých tvrdí, že ich miluje…
Autor to vkladá do širších súvislostí vrátane pochopenia významu odpustenia ako sa nachádza napríklad v tomto dialógu Macka s Tato: “Takže odpustenie odo mňa nepožaduje, aby som predstieral, že to, čo urobil sa vôbec nestalo? – Ako by si mohol? Minulú noc si odpustil svojmu otcovi. Zabudneš niekedy, čo ti urobil?… Ale teraz si schopný napriek tomu ľúbiť. Umožňuje to jeho zmena. Odpustenie vôbec nevyžaduje, aby si dôveroval tomu, komu si odpustil. No, ak sa napokon prizná a bude sa kajať, objavíš vo svojom srdci zázrak, ktorý ti umožní, aby si začal medzi vami budovať most zmierenia… Odpustenie nič neospravedlňuje. Ten človek nebude v nijakom prípade voľný. A nie je tvojou povinnosťou učiniť v tomto prípade spravodlivosti zadosť. O to sa postarám ja… (s. 173) Keď odpustíš tomu mužovi, uvoľníš ho pre mňa… (s. 171). Je to súčasťou načasovania milosrdenstva (s. 135).”
Hlavný hrdina strávi v zážitkoch Svetla v spoločenstve Najvyšších bytostí, vďaka ktorým spozná všetko toto nádherné a ešte mnohé ďalšie poznanie, obdobie jedného víkendu. Ako ďalej píše, vo fyzickej realite išlo o jeden deň, kedy sa vďaka automobilovej nehode dostal do stavu bezvedomia. Na strane 134 sa Mack potom pýta: “Tak, čo mám teraz robiť?” a Ježiš mu odpovedá “To, čo už robíš, Mack, učiť sa žiť v láske”. A s týmto posolstvom vnáša svetlo do svojej Chatrče, miesta v jeho živote a srdci, ktoré dovtedy ešte nenavštívila láska, aby ju tam rozšíril, aby Boh cez neho ju potom mohol šíriť ďalej v jeho rodine, medzi deťmi a manželkou, ktoré tu ešte má, v širšej komunite a spoločenstve.
Prostredníctvom príbehu autor a hlavný hrdina inšpiruje čitateľa, že by vlastne mohol skúsiť urobiť to isté a vniesť lásku/svetlo do vlastnej “chatrče”, bez ohľadu na to ako vyzerá, ktorú si metaforicky zhmotnil vo svojom vlastnom vnútri a tým v sebe zmeniť od základu všetko vo svojom bežnom živote. Príbeh ukazuje, čo je dôležité pre potenciálnych nasledovníkov poznania, že takáto liečivá zmena je možná.
Z hľadiska biblioterapie alebo akejkoľvek liečby pomocou imaginácie, je dôležitá napríklad veta na s. 102, že “Chýr o blaženosti sa často ukrýva v tom, čo mnohí považujú za mýty a rozprávky.”, alebo veta “Pocity sú farby duše; sú nádherné a neuveriteľné. Ak ich necítiš, svet sa stane fádnym…” na s. 150. Tiež veta “…pravidlá ti nikdy nedajú odpovede na najhlbšie otázky srdca a nikdy ťa nebudú ľúbiť” zo strany 151 alebo veta Ježiša, keď hovorí Mackovi o najbližšej budúcnosti tu a teraz (s. 135)“Vieš Mack, naším konečným osudom nie je obraz neba, ktorý vám uviazol v hlave – myslím tým brány z perál a ulice zo zlata. Je to len nanovo očistený tento svet…”.
Výpisky, citáty a zamyslenia z tohto diela v spojení so zdieľaním zážitkov a presvedčení, túžob a snov konkrétnych osôb, ktoré jú samostatne alebo spoločne čítajú, môžu byť predmetom niekoľkých terapeutických stretnutí. Preto dielo vrelo odporúčame do pozornosti odborníkov v oblasti terapie ako stále aktuálne a inšpirujúce k uskutočneniu terapeutickej zmeny, napríklad takého charakteru ako sa uvádza na strane 151, keď Saraju ako Duch svätý Mackovi hovorí: “Môžeš ma uvidieť vo výtvarnom diele, v hudbe, tichu, prostredníctvom ľudí, v Stvorení, v svojej radosti i žiali. Moja schopnosť komunikovať je neobmedzená, živá a transformujúca sa, a vždy bude naladená na Božiu dobrotu a lásku. A uzrieš a začuješ ma v Biblii sviežim spôsobom. Jednoducho nehľadaj pravidlá a princípy; hľadaj vzťah – spôsob ako byť s nami.”
Použitá literatúra:
Doidge, Norman. 2015, 2016. Váš mozek se dokáže uzdravit: Pozoruhodné případy léčby a uzdravení využívající neuroplasticity mozku. (Preložila Eva Kadlecová, 2017). 1. vyd. Brno: CPress, 2017. 410 s. ISBN 978-80-2641-432-2
Ganis, G., Thompson, W.L., Kosslyn, S. M. 2004. Brain areas underlying visual mental imagery and visual perception: an fMRI study. Cognitive Brain Research 20 (2): 226–241. DOI: 10.1016/j.cogbrainres.2004.02.012
Goleman, Daniel. 2005. Emocionálna inteligencia. (Preložila Viera Hudečková 2017). 1. vyd. Bratislava: Citadella, 2017. 436 s. ISBN 978-80-8182-086-1
Chmielewski, Dominik. 2022. Kristoterapia. (Preložil Pavol Petrík, 2022). 1. vyd. Bratislava: Zachej.sk, 2022, 112 s. ISBN 978-80-8211-433-4
Števicová, Ľuboslava. 2003. Zabudnutý čas vlčích makov. 1. vyd. Bratislava: Koncipkor, 2003. ISBN 80-900494-0-0
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorili:
PhDr. Viera Diešková, CSc., emertitná vysokoškolská pedagogička Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Slovensko a PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, pracovisko: Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovensko, 15. januára 2024
Naposledy aktualizované: 24. januára 2024
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorkami príspevku: áno – kontakty viď podstránka konzultácie
Odporúčaný spôsob citácie:
Diešková, Viera, Kotrbová Kvetoslava. 2023. Odborná referencia literárneho diela William Paul Young Chatrč. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-chatrc/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
