Popis
Terapeutické ciele: rozvoj vedomia potreby vnútornej krásy, vďačnosti, rešpektu k prírode a druhým ľuďom, rozvoj vedomia jednoty človeka s prírodou
Odporúčaná veková skupina: 9+
Sekundárna cieľová skupina: starší klienti v sociálnych zariadeniach, deti v centrách pre rodinu a deti/detských domovoch, a podobne
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah diela:
Ide o príbeh peknej Marušky, ktorú nevlastná matka vyhnala z domu do lesa, aby plnila nesplniteľné úlohy, ktoré si vymyslela jej dcéra Holena – konkrétne, aby jej nazbierala a priniesla fialky v zime, jahody a tiež jablká. Chcela sa tým zbaviť prítomnosti Marušky v dome, aby pred potenciálnymi pytačmi mohla uprednostniť vlastnú dcéru Holenu, ktorá bola škaredá. Maruške pomôžu postupne všetky úlohy splniť dvanásti mesiačikovia, ktorí majú nadprirodzené schopnosti síl prírody – vládcov zimy, jari, leta a jesene a ak sa oni rozhodnú, tak dokážu dať dar/zázrak jari, leta alebo jesene aj v zime. Keď Maruška prinesie domov aj jablká, Holene sa ich zažiada viac a rozhodne sa, že si ich zájde natrhať sama. Keď príde k dvanástim mesiačikom, ani ich nepozdraví, ani nepoprosí, na otázky odvrkáva, nadáva na Marušku aj celý svet. Keď sa dlho nevracia, macocha sa vyberie Holenu hľadať. Obidve sa už viac nevrátia. Maruške zostali po nich domček, aj záhradka, aj kravička, aj lúky a pole okolo domu a keď prišla jar, našiel sa aj mládenec, ktorý sa s ňou oženil „a dobre im bolo obom pri pokoji, lebo dobro a láska sú nadovšetko”.
Túto rozprávku na motívy pôvodnej slovenskej ľudovej rozprávky zachytila a v knihe Slovenské pohádky a pověsti upravila česká spisovateľka a zakladateľka modernej českej prózy Božena Němcová (1820-1862), ktorá nejaký čas pobudla aj na Slovensku. Materiál pre slovenského čitateľa vypracoval slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský (1828-1885). Rozprávka vyšla v rôznych obmenách v nespočetných slovenských aj zahraničných vydaniach.
Bola tiež sfilmovaná. Vo filmovanej verzii z roku 2012 zohráva aktívnejšiu rolu mladý muž Karol, ktorý sa vrátil z cudziny, kde sa mu darilo (dostupné online: https://www.csfd.sk/film/314203-o-dvanastich-mesiacikoch/prehlad/) a vymýšľa si nesplniteľné úlohy pre dedinské dievčatá, ktoré oňho prejavujú záujem, aby sa vyhol ženeniu. Macocha donúti Marušku, aby plnila úlohy namiesto Květy, ale Karol sa to našťastie dozvie. V tejto verzii má Maruška možnosť byť viac v kontakte/postupne poznať svojho budúceho ženícha už počas príbehu. Mládenec v príbehu zohráva porovnateľne aktívnu rolu ako Maruška a oproti pôvodnej verzii, je v nej aj viac humoru a hravosti a menej obrazov utrpenia. Dokladá to, že aj ľudová rozprávka môže byť obohacujúco zdokonaľovaná a upravovaná aj v modernej dobe, ak sa zároveň zachová múdrosť, ktorá je v nej ukrytá na podporu pokračovania láskyplného života, krásy a dobra.
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
Psychoanalytik Bettelheim (2017) vo svojej knihe Za tajemstvím pohádek uvádza, že najmä ľudové rozprávky (s. 11-14) majú schopnosť deťom odovzdávať zároveň zjavné aj skryté významy; pomáhajú rozvíjať nielen rozumové schopnosti, ale aj vyjasňovať pocity, úzkosti a túžby; uľavovať nevedomým tlakom tým, že sa nevedomý obsah prostredníctvom fantázie bezpečným spôsobom prevedie do vedomia a tým sa dieťaťu umožní s ním narábať a dieťa tak dostáva v symbolickej forme návod ako s problémami narábať a zároveň si zachovať slobodu formovania vlastného riešenia.
Keďže väčšina rozprávok bola písaná hlavne pre dospelých, ak boli prítomné deti, ich obsah bol podávaný v bezpečnej symbolickej podobe. Teda, ak sa ich dotýkal a iste aj určitým spôsobom fascinoval ako kontakt so silami, ktoré sú súčasťou nás všetkých a máme ich ako ľudský rod spoločné, bolo tým umožnené, aby bol obsah v prvom rade hlavne precítený a racionálne porozumenie prichádzalo len s postupným rastom a zrením. Vtedy, keď už bol na to človek pripravený.
Maruška bola krásna, Holena škaredá. Postavy v rozprávkach sú skôr typické ako jedinečné. Vonkajšia krása, alebo škaredosť postavy reprezentuje jej vnútorný stav, čím sa napríklad osvetľuje všeobecná ľudská pravda, že vnútorná krása je tá, ktorá sa „pretavuje do hmoty”, cez ňu prejavuje a prenáša, javí a pretrváva aj ďalej, napríklad do ďalších generácií. Môžeme si tiež všímať moc prírody a vyšších síl, ktoré za istých okolností (ktorých sme taktiež svedkami aj v bežnom živote, ak si ich dokážeme všimnúť) dokážu vytvoriť „zázrak” – teda aj jar, leto alebo jeseň v zime, v tejto rozprávke a prostredníctvom nej posilňovať vedomie jednoty a úcty k prírode a k sebe navzájom aj k sebe samým.
Jednou z možných ciest, ktorými sa možno v biblioterapii ubrať pri práci s dospelými, ktoré sa spravidla stretávajú s radostnou odozvou, je práca s obľúbenou rozprávkou z detstva. Ak takáto z rôznych dôvodov nie je (aj keď napokon sa vždy z pamäti vynorí aspoň fragment obľúbenej rozprávky alebo príbehu, s ktorým sa dá pracovať), tak je možné pracovať s príbehom, ktorý by ňou vtedy mohol byť a takýto príbeh vytvoriť. Alebo môže ísť o akýkoľvek príbeh, ku ktorému sa osoba rada vracia.
Vo všeobecnosti sa v terapii odporúča nechať si vyrozprávať verziu, ktorú si klient pamätá (Verny, Konečný, Šramová 2006-2009). Ak si nejakú časť nepamätá, možno ho požiadať, aby príbeh dotvoril, ako by pokračoval ďalej. Alebo je tiež možné na stretnutie priniesť publikáciu, v ktorej bola rozprávka uverejnená a čítať ju a spoločne sa o nej rozprávať.
Všímame si vzorce správania, ktoré sú v rozprávke, symboly a čo znamenajú (individuálne a všeobecne), aké sú kľúčové momenty, hranice, polarity, čo alebo kto chýba (väčšinou je to vyjadrené v úvode rozprávky), kto/alebo čo je tabuizované (tieň), aký je v rozprávke „poriadok” a kde je porušený, aké rituály (rituálne vety) sú v nej, aká je v nej dynamika – čo poháňa dej dopredu, aké sú prekážky a ako sa s nimi zaobchádza, aké sú následky/výsledky/závery, čo by mohlo byť riešením a čo alebo kto je nápomocný riešeniu, akým spôsobom sú integrované vonkajšie a vnútorné hodnoty, aké sú zdroje, ktoré napomáhajú transformácii hlavného hrdinu, atď. (ibid).
Najdôležitejšou otázkou pri práci s dospelými a to zdôrazňujeme, že pri práci s deťmi je to inak a bolo by to predčasné, ale pri spätnej analýze obľúbených rozprávok z detstva s dospelými napomáhame sebareflexii, prehĺbeniu sebauvedomenia a ďalšiemu osobnostnému rastu otázkou „Ako by to mohlo súvisieť alebo súvisí s Vaším životom?” (pre podrobné informácie ako ďalej pracovať s odpoveďou odporúčame podrobne naštudovať napríklad publikáciu Janette Rainwater Vezměte život do vlastních rukou z roku 1993). Tiež na vedenie takejto terapie odporúčame absolvovať akýkoľvek najmenej jeden akreditovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik určený na prípravu budúcich terapeutov. Uvedenou otázkou sa má umožniť dodatočne porozumieť prepojeniu individuálneho a všeobecného významu jednotlivých symbolov, procesov alebo vzorcov, ktoré sú pre človeka v rozprávke dôležité ako posolstvá pre jeho život. Tieto v symbolickej podobe vyplývajú z rozprávky a v ďalšej terapeutickej práci umožňujú rozhodnutia, či sú ešte pre osobu naďalej v živote dôležité, alebo by bolo možné ich vedome modifikovať a tvoriť nové.
Možno napríklad vytvoriť dialóg s dôležitou postavou z rozprávky a utvoriť tak príbeh celkom nový; alebo sa zaoberať tým, za akých okolností bola rozprávka čítaná/počúvaná/pozeraná a s kým, pri akej príležitosti a ak išlo o príjemné spomienky, posilňovať a ukotvovať tieto zážitky prostredníctvom zdieľania v skupine. Podobne sa možno aj v skupine zaoberať tým, ku ktorým z rozprávok sa vracajú ešte aj teraz a čo z nich ich zaujíma ešte aj dnes. Nápomocné je aj to, ak sa podarí si všimnúť, v čom si rozprávku zapamätali inak, napríklad oproti neskôr po rokoch opakovane prečítanej verzii. Pri práci v skupine dbáme na dostatok času, aby každý mohol svoju verziu rozprávky vždy najskôr dorozprávať celú a až potom poskytujeme priestor pre zdieľanie asociácií k téme od ostatných. Platí pravidlo, že osoba, ktorá práve hovorí, zdieľa svoje zážitky, asociácie, atď. smerom k terapeutovi (hovorí ich terapeutovi) a nie priamo k osobe zo skupiny, ktorá čítala rozprávku alebo príbeh, alebo zdieľala svoj zážitok.
Počas stretnutia ako aj na konci zdieľania vytvárame časový priestor na zapisovanie si poznámok k práve zažitému a zdieľanému, čo si účastníci všimli, čo ich zaujalo, čo by si radi zapamätali a podobne (najmenej 10 minút).
Je tiež možné navrhnúť napísať list hlavnému hrdinovi alebo inej dôležitej postave alebo predmetu z rozprávky. Alebo pracovať s dôležitou ilustráciou z knihy, kde bola rozprávka publikovaná (čo alebo kto je na nej zobrazený, o čo ide na tomto obrázku, atď.).
Popis skúsenosti z vlastnej práce s literárnym dielom:
Rozprávka O dvanástich mesiačikoch z publikácie s illustráciami Ľudovíta Fullu je mojou obľúbenou rozprávkou z detstva. Mohla som mať vtedy tak okolo 7-10 rokov, keď mi ju niekto prečítal, nepamätám si už, či to bola moja mama alebo babička, ale je celkom možné, keďže som už od malička milovala knihy, že som si ju prečítala aj sama.
Keď som sa k nej teraz pri príležitosti vyučovania predmetu biblioterapia na univerzite po rokoch vrátila a zhodou okolností počas posledných vianočných sviatkov mala možnosť vidieť aj jej sfilmovanú verziu, poskytlo mi to nesmierne užitočné vhľady jednak na to, čo formovalo môj život v minulosti a akým spôsobom by som bola vďačná, aby sa uberal ďalej.
Jednak sa mi niektoré udalosti v nej aj skutočne v mojom živote udiali – ako napríklad dobrovoľné prijímanie a plnenie ťažko splniteľných úloh ? a akoby odmena za to v podobe jahôd v decembri. Ako dieťa z relatívne chudobnej rodiny učiteľky a literáta som skutočne v dospelosti ešte ako celkom mladá, v dobe keď to ešte nebolo na Slovensku obvyklé (90. roky 20. storočia) mala možnosť jesť jahody v decembri ?. A rovnako ako v rozprávke sa mi to splnilo v krajine ďaleko na severe (Švédsko)?. Dodnes som za ten zážitok nesmierne vďačná, lebo mi umožnil zažiť, že zázraky sú skutočne možné. Aby som pripustila, že niekedy kvôli tomu ani netreba cestovať do ďalekých krajín a oni sa akoby potom sami utvoria a prídu k Vám samé. Potom, keď sa tak udeje, sú však už pre nás také samozrejmé, že ich už nevnímame ako zázrak. Od tohto môjho osobného zázraku (jahody v zime vo Švédsku) ubehol už nejaký čas a od začiatku nového milénia je už celkom bežné, že ak po tom túžite, celkom poľahky kúpite a za relatívne prijateľnú cenu jahody aj v decembri aj na Slovensku ?. Ale to sme možno práve iba odbočili od hlavnej témy rozprávky ?. Pretože sa medzitým udiali aj zázraky iné.
Po opakovanom prečítaní rozprávky v tej istej verzii ako bola v detstve som zistila, že som sa vtedy viac sústreďovala na obrazy utrpenia ako nevyhnutné východiská pre „zaslúženie” si „pomoci/záchrany/odmeny”. Dnes viem, že už to nie je potrebné. A tak, alebo hlavne vďaka tomu, som si mohla s odstupom času a po opakovanom prečítaní rozprávky všimnúť úplne posledné a najdôležitejšie dve vety, ktoré sú v závere rozprávky ako aj odkaz, ktorý je v nich ukrytý, „a dobre im bolo obom pri pokoji, lebo dobro a láska sú nadovšetko”. Lebo v hlbšom rozmere ľudskej existencie skutočne platí, že dobro sa dobrým odpláca, ak je myslené skutočne úprimne, je čisté a nie je sprevádzané skrytou agresivitou, alebo niečím obdobným ešte vnútorne nie dostatočne rozpoznaným, t. j. keď ide o skutočné dobrosrdečné a láskyplné dobro. Je esenciálne východiskové, čomu človek (a to aj podvedome), skutočne verí. A to nielen vo vztahu k samému sebe, ale aj vo vzťahu k iným a okolitému prostrediu.
Vnútorná dobrosrdečnosť hlavnej hrdinky, navonok prejavovaná tak k starším osobám vo všeobecnosti (dvanásti mesiačikovia), prípadne relatívny odstup – v rámci možností, ktoré jej boli v danom mladom veku hlavnej postavy a za daných okolností dostupné – aj voči osobám reatívne mladším (nevlastná sestra, nevlastná matka). Pri týchto možno – v meradlách ľudskej existencie jednoznačne povedať, že si ju nezaslúžili, ktorá je ale zjavná pretože je pre život dôležitá, v pôvodnej aj sfilmovanej verzii. Nadobúda totiž význam a v širšom časopriestorovom kontexte v transcendentálnej rovine celkom inú hodnotu. A tadiaľ sa násobí.
Neznamená to však, že by si človek mal „nechať všetko páčiť”, čo sa mu s inými deje. Ale pripustiť možnosť voľby, že by to mohlo byť aj inak a ak sme sa pomýlili, nemusíme v omyle ďalej pokračovať. Dovoliť si pristupovať k riešeniu životných situácií možno že aj tvrdšie a jednoznačnejšie, ak je to potrebné pre aktívnu zmenu situácie, ktorá napríklad nie príjemná. Neustále s udržiavaním vnútorného pochopenia, že ten človek „ešte nevie, ako sa to robí správne”, „ešte sa to iba učí” a tak podobne, čo umožňuje zachovať dobrosrdečnosť, pochopenie a láskavé konanie voči sebe aj iným bez zbytočnej vnútornej agresivity, obviňovania alebo výčitiek voči sebe alebo tej druhej osobe a s odpustením.
No a napokon je tu ešte rozvinutá časť ľahkosti, radosti a hravosti, ktorá bola vytvorená vo filmovom spracovaní rozprávky. Čo je pre mňa nádherná výzva do najbližších dní ako príležitosť pre „teraz”, z ktorej sa veľmi teším.
Použitá literatúra:
Bettelheim, Bruno. 1975, 1976. Za tajemstvím pohádek. (Preložila Lucie Lucká 2000, 2017). 1. vyd. Praha: Portál 2017. 392 s. ISBN 978-80-262-1172-3
Kotrbová, Kvetoslava. 2022. Terapeutické listy v biblioterapii. s. 68-82. In Problems of Education and Teaching in Era of Digital society. Collection of Scientific Articles. European Scientific e-Journal, 1-16. Ostrava: Tuculart Edition. Dostupné online: http://tuculart.eu/ftpgetfile.php?id=276
Kotrbová, Kvetoslava, Sturcz, Attila, Solárová, Zlatica. 2022. Terapeutický potenciál Dostojevského poviedky Sen smiešneho človeka. s. 343-345. In Philologia – časopis Ústavu filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ročník 32, č. 2, 392 s. Dostupné online: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2022_2/PHILOLOGIA_2_2022_TLAC.pdf
Rainwater, Janette. 1993. Vezměte život do vlastních rukou. 1. vyd. Praha: Grada, 2013. 234 s. ISBN 80-7169-026-0
Verny, Ivan – Konečný, Pavel – Šramová, Zlata. Práca s rozprávkami. In Integrácia procesovej práce v systemických štruktúrach. Dlhodobá jednorazová vzdelávacia aktivita sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v rokoch 2006-2009 (výcvik). Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Trenčín (nepublikované prednášky, archív autorky článku).
Neprešlo jazykovou úpravou!
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH, Katedra liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 14. januára 2023
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred počas a po použití diela s autorom odporúčania: áno
Odporúčaný spôsob citácie:
Kotrbová Kvetoslava. 2023. Odborná referencia a zdieľanie skúsenosti k literárnemu dielu O dvanástich mesiačikoch. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-o-dvanastich-mesiacikoch-2/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia ani autor nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
