Popis
Terapeutické ciele: poskytnutie náhľadu na syndróm naučená bezmocnosť [1], spracovanie zaťažujúcej emočnej udalosti z minulosti, preladenie, podpora znovunadobudnutia osobnej moci, aktivovanie schopnosti rozhodovať sa a konať, podpora sebadôvery, sebavedomia a svojpomoci pri nepokoji, obavách, prípadne úzkosti
[1] Pozn. aut.: Naučená bezmocnosť je stav, v ktorom sa človek nesnaží ovplyvniť situáciu, aj keď môže. Je za tým vlastný pocit bezmocnosti, kedy uveril, že v situácii, v ktorej sa ocitol, nedokáže nič zmeniť a vníma seba ako obeť.
Odporúčaná veková skupina: 10+
Forma práce: individuálna, skupinová
Stručný obsah príbehu:
V príbehu o pripútanom slonovi sa stretávame so slonom, ktorý je pripútaný reťazou pripevnenou ku kolíku zatlčenom do zeme asi 30 cm. Reťaz bola pevná, riadna zo železa, ale kolík bol z obyčajného dreva. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že ak by sa ten obrovský tvor rozhodol odísť, tak ten kolík vytrhne takým spôsobom, že si to ani nevšimne. On sa ale o to nepokúsil ani v situáciách, kedy mohol mať na to dôvod. Bolo to nepochopiteľné. Keď mu zvedavé deti robili zle, keď mal hlad a trpezlivo čakal kedy príde čas kŕmenia, keď naňho pieklo slnko a on by si radšej ľahol niekde do tieňa. Nikdy, ani v týchto situáciách sa nepokúsil trhnúť reťazou a odísť.
Keď ho istú dobu pozoroval jeden malý vnímavý chlapec, nedalo mu to a začal sa vypytovať, prečo to obrovské a silné zviera nič neurobí, aby zmenilo svoju situáciu. Avšak nikto mu na to nevedel dať uspokojivú odpoveď. Usmernili ho a zjednodušili vysvetlenie tým, že povedali, že slon je krotký a preto neujde. Vo všeobecnosti sa tom sa ponúka jednoduchá a logická otázka, že keď je krotký, prečo ho stále priväzujú tou reťazou? Jedného dňa ten istý chlapec stretol muža, ktorý mu vysvetlil, prečo slon sa neoslobodí a neutečie.
Keď bol tento slon mláďaťom, začali ho priväzovať ho presne takýmto istým spôsobom. Vtedy sa sám od seba pokúšal ujsť, trhal a mykal reťazou čo mu sily stačili, no márne však bolo jeho snaženie. Bol malý a slabý a nedokázal si sám so svojou silou s touto situáciou poradiť. Až jedného pekného i smutného dňa slon z rezignoval na všetky tie svoje pokusy a prestal meniť svoju situáciu. Ako šiel čas, slon vyrástol a zmocnel. Kolík, reťaz sa nezmenili. Bohužiaľ slon si pamätal svoju negatívnu skúsenosť z minulosti, ten pocit neúspechu a beznádeje. Tá skúsenosť sa mu tak vryla do pamäti, že pri každom pohybe, keď začul zvuk reťaze bol presvedčený, že to je jeho konečná chvíľa a už ďalej to nepôjde. „Sám je presvedčený a pravdepodobné je aj to, že raz, keď bude ako starý slon zomierať, bude aj naďalej hlboko presvedčený, že inak to ani nemohlo byť…“.
Opis možností profesionálnej pedagogickej/terapeutickej práce:
Využitie príbehu pri práci s klientom prináša obohatenie a zážitkovo prínosný terapeutický potenciál v procese praxe liečebného pedagóga. Súčasťou práce s literatúrou je špecifické používanie a využívanie podporných efektov literárneho príbehu. Biblioterapiu ako jednu z podporných metód aj psychoterapii používam v procese individuálnej psychoterapie, rodinnej terapie či práci s profesijnou skupinou pomáhajúcich.
Spolu s podporným materiálom je táto metóda nápomocná pre klientov či skupinu. Poskytuje príležitosť usporiadať si svoje už spracované a či ešte otvorené – nespracované a zaťažujúce zážitky. Predstavuje možnosť k lepšiemu porozumeniu samému sebe, zároveň aj emocionálnemu spracovaniu a pochopeniu svojich osobných „zranení a strát“.
Obecne príbeh sám o sebe v rámci terapie môže poskytnúť úľavu pri stavoch úzkosti, je nápomocný a taktiež účinný pri liečbe niektorých duševných porúch a ich stavoch. V priebehu terapie predstavuje súčinnosť sprevádzania človeka a v uplatňovaní jeho aktualizačnej tendencie a pri hľadaní svojich vnútorných zdrojov. Prostredníctvom terapeutickej podpore aj zvládnutie svojej osobnej situácie posilnením jeho sebadôvery, sebavedomia a tiež svojpomoci. Tento opísaný a sprostredkovaný príbeh umožňuje eliminovať aktuálny nepriaznivý emočný stav v dôsledku prežitej ťažkej či rušivej emočnej udalosti a predovšetkým so zameraním na jej emocionálne preladenie a pochopenie.
Vo svojej praxi sa stretávam s deťmi po prežitej ale nespracovanej zaťažujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú detskú skúsenosť. Dôsledkom čoho môže vzniknúť pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti vyvinutej zmysluplnej osobnej proti -akcie. Takto vzniká pocit straty osobnej moci, neschopnosť rozhodovať sa za seba a konať. Tieto prejavy sú prítomné u detí pri šikane s fyzickým, sociálnym alebo psychickým ublížením, pri strate sebadôvery spojené s podceňovaním, sebapoškodzovaním. Pod touto záťažou dieťa je blokované v osobnostnom rozvoji a súčinne dochádza zastaveniu rastu osobnostného potenciálu.
Ponúkam poznanie príbehov z uvedenej publikácie nakoľko poskytujú aj osobnú výpoveď dieťaťa. Výber tohto príbehu v podpornom procese napomohol spracovanie osobného nepokoja, obáv a ťažkostí detského klienta. V podstate je len na terapeutovi ako cielene volí spôsob individuálnej terapie avšak prerozprávaním príbehu, ako základnou stránkou biblioterapie, je voviesť klienta k zamysleniu a jeho vyhodnoteniu. K tomu poslúži aj sprostredkované posolstvo a dej príbehu.
Cieľom terapeutického sprevádzania človeka v jeho osobných krízach a životnom zlyhávaní je jeho pochopenie a bezpodmienečné prijatie. Nasleduje profesionálna podpora terapeuta v úvode súčinnosti je klientovi nápomocný tým, že stíšení jeho obavy a strach a ďalej ho profesionálne – terapeuticky sprevádza.
Konkrétnym terapeutickým cieľom bolo prostredníctvom prečítania príbehu klientovi napomôcť si zreflektovať svoju vlastnú sťaženú životnú situáciu s využitím bezpečného odstupu od čítaného textu príbehu. Sám klient napriek tomu sa môže sa do počutého príbehu plne ponoriť a zažiť si tak vlastné podobenstvo. Dochádza k identifikácii s obdobnými ťažkosťami, prípadne aj sa stotožní sa s myšlienkami symbolickej postavy či samotného predkladateľa príbehu. V tomto procese spolu prežívajú obdobné emócie, čo poskytuje klientovi významný zmysel s jeho vlastnou životnou situáciou. Samotný príbeh a následné stotožnenie sa s posolstvom príbehu u klienta môže podnietiť proces zmeny a nasmeruje ho k novým myšlienkam, či k dôležitým rozhodnutiam, hlavne však utíši obavy i strach. Klient dostáva ponuku a príležitosť k riešeniu svojej osobnej či životnej situácie. Zhrnutím tohto procesu je výsledok, že dochádza aj k prebudeniu emócií, dochádza k aktivizácii klienta a on sám ponúka vlastný rozbor svojich možností a svojpomocného riešenia v svojej aktuálnej zaťažujúcej situácie.
Skúsenosti z vlastnej terapeutickej práce s literárnym dielom: KAZUISTIKA – využitie príbehu Pripútaný slon – v práci s dieťaťom (dieťa prišlo v sprievode starej matky, ktorá aj iniciovala návštevu ambulancie)
Anamnestické údaje:
Martin, 10 rokov, žiak základnej školy
- rodina úplná, obaja rodičia s VŠ vzdelaním, otec denno-denne za prácou dochádza do blízkeho zahraničia, matka v toho času nepracuje
- dvaja a súrodenci – brat a sestra
- ranný psychomotorický vývin bez pozoruhodností
- nástup do MŠ v 3. rokoch, adaptácia dobrá
- zmena základnej školy v 3. ročníku z dôvodu zmeny bydliska v súvislosti s dostavbou rodinného domu a zároveň opustenia dvojgeneračnej domácnosti u starých rodičov
- ťažkosti v správaní a učení sa podľa informácie od starej matky sa prejavili práve po prechode dieťaťa na inú školu
Dôvod návštevy ambulancie a popis problému:
- dieťa odmieta návštevu školy , aby mohol ostať doma vyhovára sa na prechorenie
- hlavným problémom sú útočné reakcie spolužiačok, ktoré chlapcov napádajú a to slovne alebo aj fyzicky „provokujú“
- prejavy nespokojnosti so správaním spolužiačok učiteľka ignoruje a odmieta a to Martina odrádza od návštevy školy a má averziu k dievčatám v triede a zároveň aj triednej učiteľke
- školské výkony sú dobré – jednotkár
- kontext problému: prostredie školy, vyučovanie, prestávky, odťažitý vzťah s triednou učiteľkou a dievčatami v triede, ma bližší priateľsky vzťah len s dvoma chlapcami z triedy a z okolia bydliska
- záujmy: počítačové hry a programovanie, plávanie
Podporný proces a práca s dieťaťom doplnený prácou s príbehom:
V úvode prvého stretnutia stará mama so súhlasom matky dieťaťa verbalizovala svoje videnie problému (opustenie pôvodného domova a školy, preťaženosť matky a jej sociálna osamelosť v novom prostredí a bez podpory).
Dieťa (bez prítomnosti starej mamy) nerozprávalo a udržiavalo intenzívny očný kontakt, odpovedalo len na výzvu a úsporne, jasne prejavovalo osobnú nespokojnosť s jeho účasťou na tomto stretnutí. K mojím ponukám na interakciu so mnou reagovalo pasívne. Volila som pritom atraktívne ponuky na súčinnosť, dieťa bolo prítomné, skôr pozorovalo moju interakciu a minimálne reagovalo. V závere som mu ponúkla vybrať si jednu neviazanú figúrku z diagnostickej metodiky a bol iniciatívny a vybral si malú látkovú rybičku oranžovo-bielu. To bol jeho jediný aktívny a spontánny prejav.
Následné stretnutia mali už postupne priateľskejšiu pracovnú atmosféru, zlepšil sa náš vzájomný „pracovný“ vzťah a interakcia bola priaznivá pre podporný proces. Martin sa posťažoval na nie dobrú najmä sociálnu atmosféru v škole, predovšetkým na útočné a neférové správanie spolužiačok aj to prejavil pre mňa s neskrývanou nenávisťou a hnevom. Spolu s ostatnými chlapcami to aj riešili a triednou učiteľkou, ale ona odmietala tieto prejavy ako problém. Podržala stranu dievčat a tým sa ich útoky stupňovali. Cítil sa odmietaný a nepochopený zo strany učiteľky a vnímal to beznádejne až rezignovane. Z nohavíc si vybral počas sedenia ponúknutú rybičku, ktorú pri sebe a nosil aj do školy.
Na následnom stretnutí som sa rozhodla použiť príbeh ako súčasť podporného procesu s dieťaťom. Interakcia sa už zlepšila a normalizovala, len poznamenal, že si zabudol rybičku doma. Prejavil spokojnosť so stretnutiami v kontraste s prežívaním sociálnych vzťahov v triede a nepochopenia jeho ťažkostí s pedagogickou autoritou.
Ponuku prerozprávanie príbehu o slonovi prijal. Sústredne počúval a bolo počuť tiché povzdychy. Bolo zjavné, že sa identifikoval s útlakom mladého slona a v rámci podporného rozhovoru aj sám našiel pre sloníka riešenie – oslobodiť sa.
Pri následnom rozbore príbehu som v rozhovore využila som navádzajúce otázky k príbehu a dieťa bolo spontánne a aktívne. Počas zhodnotenia stretnutia so starou mamou sedel mĺkvo sa zahĺbený do seba, zrazu sa začal obliekať s odkazom, že „ už vie čo s tým urobí“. A aj urobil…
Predbežný záver – následný termín terapeutického stretnutia pre ochorenie chlapca bol zrušený. Stará matka pri informovaní o neúčasti sa však poďakovala za súčinnosť a zhodnotila, že stretnutie malo nielen pre Martina, ale aj pre celú triedu významné pokračovanie. Martin inicioval a spolu so spolužiakmi navštívili výchovnú poradkyňu v škole, ktorá následne spolu s triednou učiteľkou riešila tento stav vo vzťahoch v triede. Po prázdninách je dohodnutý psychológ, ktorý spolu učiteľkou budú nápomocní k riešeniu vzniknutej a konsolidácii situácie medzi dievčatami a chlapcami v triede.
Ďalšie dohodnuté stretnutie bolo navrhnuté po jarných prázdninách, kde by som sa od chlapca chcela predovšetkým dozvedieť jeho reflexiu z oslobodenia sa od bezmocnosti.
Použitá literatúra:
Bucay, Jorge. 2005. Porozprávam ti… Príbeh ľudského sebapoznávania. (Preložila Martina Slezáková, 2005) Bratislava: Noxi, 2005. 216 s. IBAN 80-89179-23-1
Živný, Hroznata. 2011. Životný príbeh ako terapeutický nástroj. s. 94-100. In Kováčová, B. (Ed.). Výchova verzus terapia – možnosti, hranice a riziká. Zborník z medzinárodnej vedeckej liečebnopedagogickej konferencie. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-3006-0.
Neprešlo jazykovou úpravou!
Možnosť konzultovať indikácie a kontraindikácie diela, špecifické postupy alebo skúsenosti, pred, počas a po použití diela s autorom odporúčania: áno – kontakt v časti stránky Konzultácie
Kartu odporúčaného diela vytvorila:
PaedDr. Jana Špániková, PhD.
Pracovisko: Ambulancia liečebnej pedagogiky-TeraViva, Bratislava
V Bratislave, 10. februára 2023
Odporúčaný spôsob citácie:
Špániková Jana. 2023. Odborná referencia a zdieľanie skúseností k príbehu Pripútaný slon z publikácie Bucay Jorge Porozprávam ti… príbeh ľudského sebaspoznávania. In Kotrbová, K. a kol.: Biblioterapia.sk. Bratislava: PRO SKIZP – Združenie na podporu rozvoja Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, 2023. ISBN 978-80-974667-0-1 Dostupné na: https://www.biblioterapia.sk/publikacia/odborna-referencia-diela-priputany-slon/
Príspevok vznikol vďaka podpore z programu Európskej únie Erasmus+, Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami, KA210 -Malé partnerstvá pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a prípravy. Názov projektu „Prototyp on-line učebnej pomôcky pre biblioterapiu”, číslo projektu 2022-1-SK01-KA210-VET-000082483. Reprezentuje názor autora a Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií v ňom obsiahnutých.
